Mojtínsky kras, Ostrá Malenica

22.11.2014

Popis :
   Rohatá skala - vrch so skalnými útvarmi severozápadne od Mojtína. Z vrcholu výhľady na Vápeč, Kľak a Javorníky.
   Mojtín - obec na náhornej planine so zisteným osídlením z doby laténskej. Klasicistický kostol  z roku 1858. Chata Mojtín s významným lyžiarskym strediskom, s bežeckými traťami a zjazdovkami.
   Mojtínsky kras - nachádza sa v strednej časti Strážovských vrchov. Je to nádherné krasové územie, ktoré skrýva množstvo povrchových, ale aj podpovrchových krasových útvarov. Z povrchových sa tu vyskytujú krasové jamy a škrapy (možno nájsť na Hrubej Kačke, na vrchole Bosmán). Z podzemných útvarov sú to jaskyne a priepasti. Medzi najznámejšie jaskyne patrí Mojtínska jaskyňa s hĺbkou 104 metrov.
   Ostrá Malenica - dolomitový vrch vysoký 909 metrov, ktorý už v minulosti lákal viacerých uznávaných botanikov. Na vrchol vedie zelená významová značka. Pekný výhľad na okolité vrchy.

Doprava : vlastným autobusom. Odchod o 6:20 od Supermarketu Šípok a o 6:30 od železničnej stanice Partizánske.
Cena :  7 eur pre členov, 8 eur pre nečlenov.
 

Mojtínskym krasom na Ostrú Malenicu

            Posledný autobusový zájazd zaviedol 30-člennú skupinu horcov z Partizánskeho do Strážovských vrchov s cieľom navštíviť Mojtínsky kras a vystúpiť na najvyšší vrch tejto časti pohoria Ostrú Malenicu. Je to dolomitový vrch, nachádzajúci sa v severnej časti Strážovských vrchov. Tento vrch už v minulosti lákal uznávaných botanikov MUDr. Antona Rochela, MUDr. Karola Brančíka a Dr. Jozefa Ľudovíta Holubyho. Z jeho vrcholu je za priaznivého počasia pekný výhľad napríklad na Kľak a Strážov.
 

            Túru začíname v centre  obce Košecké Podhradie. Striedavo lesom a lúčkami stúpame až na rázcestie v sedle Mraznica . Rozsiahle lúčne priestory dovoľujú vidieť na západe hrebeň Bielych Karpát so skalami Vršatca, na východe pohľad zastaví charakteristická silueta Rohatej skaly. Žltá značka pokračuje spevnenou lesnou cestou okrajom lesa traverzujúc svahy Stupičia a Panciera. Po chvíli sa stáča doľava a strmým svahom stúpa poza skalnaté rebro až na skalku poskytujúcu prvý výhľad. Vhodné miesto na vydýchanie, značka sa opäť lomí na východ, ale už vedie miernejšie po bočnom hrebeni. V sedielku nad rozsiahlym rúbaniskom s výhľadom na sever nás prekvapia na strome pritlčené nové smerovky. Udávajú nadmorskú výšku 515 m a 1:15 h na vrchol Rohatej skaly, ktorá je "čo by kameňom dohodil". Nasleduje krátky traverz popod skaly a strmo na hrebeň. Značka pokračuje po ňom doprava, na vyhliadkovú skalu "severného rohu" 810 m vedie významová odbočka. Miestami to chce aj pomoc rúk a po chvíli sa rozhliadame na Považie v nerušenom západnom polkruhu. Na severe ho ohraničujú skalnaté svahy neďalekého Rohatína, priamo pod nohami máme lúky Mraznice, na juhu sa nedá prehliadnuť silueta Vápča. Ešte pridáme ďalší stručný zápis do vrcholovej knihy a zostupujeme na značku. Prehupneme sa cez sedielko a zatáčame doľava na širokú zvážnicu kľukatiacu sa okolo kóty Za Rohatou. Po necelých 200 metroch ju značka opúšťa a šípky smerujú do bučiny. Chodník tu prakticky neexistuje a treba sledovať pomerne husto umiestnené značky. Po prechode okrajom lúčky sa dostávame na lesnú cestu, ktorá zakrátko križuje tú kľukatú zvážnicu. Širokým oblúkom klesáme na horný koniec krasovej plošiny zvažujúcej sa k Mojtínu.
 

            Pokračujeme značkou, ktorá vedie krovinou zarastajúcim chodníkom po severnom okraji lúk. Po kilometri prichádzame k objektom družstva  a následne do centra obce, kde si doprajeme kratšiu prestávku. Fotíme sa pred sochou najdlhšie slúžiaceho vojaka Ladislava Škultétyho - Gábriša, bojujúceho viac ako 80 rokov v službách štyroch cisárov Rakúsko - Uhorskej monarchie. Po odpočinku sme prešli okolo kostola, až sme sa dostali na križovatku štyroch ciest, ktorá je zároveň aj križovatkou turistických trás. Stretajú sa tu modrá, zelená a žltá značka. My sa vydávame po zelenej značke,  ktorej ostaneme verní až do cieľa. Modrá a žltá značka idú doľava a doprava, a my pokračujeme zelenou. V miernom stúpaní opäť prechádzame krasovými lúčnymi plošinami, ukazuje sa aj tiahly chrbát Ostrej Malenice, smerom nazad zas vidno Javorinu nad Mojtínom s jej zjazdovkami a v pozadí Strážov. Prudší je výstup na lúku pod Rakytníkom, potom začína malebný chodník borinou traverzujúci strmý juhovýchodný svah Rohatína, miestami spestrený skalkami a výhľadom na Strážov a Kľak. Zo sedielka sa najprv strmo šplháme pomedzi mladé smreky a smrekovce, potom sa dostávame do najkrajších pralesovitých partií kopca. Pomedzi buky sú primiešané pekne tvarované borovice, množstvo práchnivejúcich bukov leží krížom - krážom, ďalšie už porastené hubami čaká podobný osud. Sotva znateľný chodník sa preplieta pomedzi pne až na vrchol hrebeňa. Významová odbočka vedie až k posledným skalám hrebeňa, kde je umiestnená vrcholová kniha a krásny kovaný kríž. Najlepší výhľad poskytuje skala asi v polovici odbočky, je mimo chodníka a výstup je trochu náročnejší.  Odmenou za námahu je kruhový výhľad len občas rušený konármi najvyšších stromov rastúcich pod skalami.

            Po krátkom občerstvení, vrcholovom foto, nasýtení sa pohľadmi sa vraciame k rázcestiu. Značka klesá najprv mierne hrebeňom, potom sa stáča doprava a prudko klesá 150 výškových metrov až na zvážnicu vedúcu takmer po vrstevnici pozdĺž masívu Malenice. Po asi 1,5 km sa napája takmer v protismere na ďalšiu mierne klesajúcu lesnú cestu, ktorá neskôr križuje lúku a po asfaltke prichádzame do osady Podmalenica. Niektoré domy chátrajú, iné sa menia na víkendové chalupy. Od konca osady už poľnou cestou pokračujeme pasienkami cez plytké sedielko. Hoci už sme nízko, voľný terén poskytuje výhľady na Súľovské vrchy s dominujúcim zubatým hrebeňom Podskalského Roháča aj na vpravo sa týčiacu hradbu Ostrej Malenice. Čakajú   nás posledné dva kilometre na dolný koniec obce Slopná, kde pri zastávke autobusu končí aj zelená značka. Trochu mrzuté je, že napriek mnohosľubnému názvu sa tu nenachádza žiadne pohostinstvo, kde by sa dal spláchnuť prach z cesty. Celkový dojem z peknej túry to však nemôže narušiť.