Výstup na Veľký Inovec

12.4.2014

Päťdesiatka turistov na Veľkom Inovci

       A opäť plný autobus a opäť pekné slnečné počasie a opäť výborná nálada. To sú hlavné znaky ďalšej jarnej akcie turistického klubu Horec. Keď takmer päťdesiatku účastníkov viezol autobus ráno do Novej Bane, bolo ešte celkom zima a prízemné mrazíky vykúzlili na tráve bielu srieň. Autobus vyplašil pred Cerovou dve srnky raňajkujúce blízko cesty, od potoka na turistov žiarilo množstvo záružlia močiarneho. Po hodinke prichádzame do Novej  Bane, starobylého kráľovského mesta. Archeologické nálezy hovoria, že oblasť bola osídlená už v dobe bronzovej. V stredoveku bola obec známa ťažbou zlata a ďalších vzácnych kovov.
       Nás však dnes skôr ako história zaujíma okolitá príroda. Po červenej značke - Rudnej magistrále - stúpame k osade Bukovina. Chodník je lemovaný množstvom fialiek a prvosienok. Obyvatelia Bukoviny sa kedysi venovali uhliarstvu, výrobe dreveného riadu a ovocinárstvu. Malebné rozľahlé lazy s roztrúsenými domčekmi, veľkými lúkami a kvitnúcimi čerešňami nejednému z nás vnukli myšlienku, či by život na takomto mieste nebol oveľa krajší ako v prepchatom sídlisku. S troškou irónie sme komentovali prítomnosť dvoch bratislavských áut, posádka ktorých musela byť takýmto množstvom kyslíka vskutku priotrávená. Na odlesnených náhorných plošinách sú rozptýlené obydlia a hospodárske budovy čoby pozostatok niekdajšej kolonizácie. V jednom dvore práve zúrila zabíjačka. Nešťastníkom tentoraz nebol statný brav, ale nevinná krava v zrelom veku. Po občerstvovacej prestávke a kratšom rozhovore s domorodcom vchádzame do lesa a chodníkom sa dostávame na Loksovu lúku. Z jej hornej časti je pekný výhľad na masív Vtáčnika. Napokon rúbaniskami a strmším chodníkom prichádzame na vrchol Pohronského Inovca. Veľký Inovec s výškou 901 metrov poskytuje krásne výhľady. Takmer všade, kam sa pozrieme, sme už niekedy boli. Na juhovýchode sa do tisícmetrovej výšky čnie povestné Sitno s televíznou vežou, na západe takúto vežu nesie zase Zobor. Juh zdobia chladiace veže atómovej elektrárne Mochovce. Vrcholové bralá boli vyhlásené za prírodnú pamiatku s ochranou vulkanického prúdu a zachovalých rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Na chate pod Inovcom, kde sme si dopriali poriadny oddych, nestíhali obsluhovať množstvo smädných a hladných krkov. Fazuľovú polievku museli dovárať a toľko návštevníkov, koľko im prišlo dnes, vraj nemávajú ani za mesiac. Nuž, potešenie na obidvoch stranách.
       Ďalšiu zaujímavú scenériu nám poskytujú rozsiahle Obycké lúky s viacerými posedmi, senníkmi a kŕmidlami pre zver. Napokon opúšťame Rudnú magistrálu a po žltej značke smerujeme k skalnému mestu Benát. Nachádza sa na vrcholovej hrane kameňolomu a je typickým príkladom stuhnutého lávového prúdu. Osem až desať metrové osamotené skalné bloky nám poskytujú pekné výhľady nielen na zrúcaniny hradov Gýmeš a Hrušov, ale aj pôžitok z preliezania rôznych skalných puklín a jaskyniek. Kvôli obnovenej ťažbe v kameňolome bola zrušená žltá značka, a tak sa zo skalného mesta zberáme do cieľa najmä podľa intuície. Trochu po rúbanisku, trochu lesom, potom zvážnicami, až sa napokon všetci zliezame v žitavianskej krčmičke, pri ktorej už čaká náš šofér s 50-miestnou pojazdnou maringotkou. Záver vydarenej 22-kilometrovej túry sa niesol v znamení oduševneného spevu slovenských ľudových a českých trampských piesní.

 

Nad Novou Baňou			Pod rozkvitnutými čerešňami

Lazy Bukovina		Oddych pri krčme	Loksova lúka

	Na vrchole Veľkého Inovca		Pred turistickou chatou

Chatky na Obyckých lúkach	Obycké lúky, v pozadí vrchol Tribča	Skalné mesto Benát

Horci na Benáte	Bizarné skalné previsy	Kameňolom pod Benátom	Zákonom chránený peniažtek slovenský