Jelenia skala a Kerling
28. 11. 2015
Trasa : Vyhne 350 m – Jelenia skala 676 m (1,15 hod.) – Rumplovská (30 min.) po žltej značke – Kešnerovská (15 min.) - Banský vrch (Kerling) 865 m - Priechodná (15 min.) - Vyhne 350 m (1,15 hod.) po modrej značke - celkom (4 – 4,30 hod.)
Parametre trasy : Dĺžka cca 15 km, prevýšenie 650 m, nenáročná túra.
Lokalita : Štiavnické vrchy - Hodrušská vrchovina
Popis : Štiavnické vrchy sú naším najväčším sopečným pohorím. Sú z jedným z najnavštevovanejších pohorí Slovenska. Rozprestierajú sa na pomerne veľkej ploche medzi strednou časťou a juhozápadným okrajom Slovenského stredohoria. Najčlenitejší reliéf má Hodrušská hornatina, ktorá zaberá západnú časť Štiavnických vrchov.
Vznik obce Vyhne - Príčinou vzniku obce boli bane, najmä nálezisko bohatej železnej rudy. Podľa niektorých predpokladov ťažili tu železnú rudu už germánske kmene niekedy v 3. – 2. storočí pred naším letopočtom. Neskoršie Slovania vytlačili Germánov alebo títo sa sami odsúvali. Do príchodu Sasov, ktorých uhorský kráľ Ondrej II. Jeruzalemský povolal do Karpatských vrchov na ťažbu kovov, to boli Slováci výrobcami kovov, hoci jednoduchším spôsobom a nie s takou vyspelou zručnosťou, ako to potom robili Sasi. Výskyt rudy s bohatým obsahom železa takmer na povrchu a hlboké okolité lesy umožnili v kováčskych vyhniach spracovávať železnú rudu priamou redukciou.
Jelenia skala - Výrazný bralnatý výbežok Jelenia skala miestnymi zvaná tiež Jeržištán je prirodzenou krajinnou dominantou vypínajúcou sa nad obcou Vyhne. Geograficky patrí do pohoria Štiavnické vrchy. Jelenia skala, hoc nie je ktovieako vysoká, je vynikajúcim vyhliadkovým bodom. Z jej vrcholu, na ktorom sa nachádza vysoký kovový dvojkríž, možno za priaznivých podmienok vidieť obrovský kus Slovenska od Tribeča po Nízke Tatry. Okrem spomenutých pohorí rozlíši znalý turista i Vtáčnik, Kremnické vrchy či Pohronský Inovec.
Banský vrch - Kerling - Písal sa rok 1352, keď pod Kerlingom zastal čas. Žoldnieri vedení šášovským kastelánom vtrhli do osady Kerling, všetko živé pobili, všetko hmotné vypálili. Neprežil takmer nikto. Dnes na mieste dávnej tragédie stojí božia muka. Podľa legendy sú práve tu pochované obete nájazdu. Voľakedy sa toto miesto volalo Mŕtve kosti. Hneď vedľa sa nachádza križovatka turistických chodníkov Kešnerovská (pôvodne Krížik pod Kerlingom). Osada je situovaná poniže, tu stoja už len ruiny bývalých hospodárskych stavieb.
Vyhniansky travertín - Prírodná pamiatka Vyhniansky travertín je travertínový stĺp (kopa) s vodopádom. Vysoký je asi 3,5 m. Vznikol usadzovaním sa travertínového vápenca zo silne vápencovej vody vytekajúcej zo starej banskej štôlne. Nachádza v obci Vyhne asi 10 km od Banskej Štiavnice. Kedže dnes je travertínová kopa súčastou tenisového areálu, pozrieť sa na ňu možno iba z diaľky – asi 30-tich metrov. Lokalita je taktiež súčasťou náučného chodníka Andreja Kmeťa, ktorý bol vybudovaný v okolí obce Vyhne.
Doprava : Vlastným autobusom. Odchod o 6.45 hod od Supermarketu Šípok a o
7.00 hod od železničnej stanice Partizánske.
Cena : 5 € pre členov TK Horec, 6 € pre nečlenov.
Jelenia skala a Banský vrch /Kerling/
Posledný autobusový zájazd zaviedol turistov z Partizánskeho do Štiavnických vrchov. Ich cieľom bolo zdolať Jeleniu skalu, týčiacu sa nad obcou Vyhne a Banský vrch, ktorý miestni nazývajú Kerling. V rámci okružnej, približne 15 km túry, sme sa rozhodli pozrieť na panorámu Vyhní od kríža na Jelenej skale. Hneď za Božími mukami na skale nad cestou, skoro na konci Vyhní, sme prekročili Vyhniansky potok a úzkou skalnatou dolinkou po náučnom banskom chodníku sme začali stúpať hore. Obišli sme mierne sa rozpadajúci kamenný dom a vošli po machom zarastených skalách do lesa. Po krátkej chvíli objavujeme na pravej strane dolinky prvú tunajšiu štôlňu Jozef. Štôlňa je suchá a vcelku má rovné dno. Kto netrpí klaustrofóbiou, určite tu nájde prístrešie. Dnu nezateká ani pri lejaku. Neďaleko sa nachádza studnička. Nad studničkou sme sa napojili na lesnú cestu, ktorá nás doviedla na lúku s posedom. Strmým svahom sme došli k smerovníku vyhliadka Jelenia skala. Po hrebeni sme došli ku krížu. Je od neho pekný výhľad na Vyhne a ich okolie, no priam neskutočný na pohoria na obzore –Tribeč, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru a Nízke Tatry. Klobúk dolu pred tým, kto vybral toto miesto. Slovenský dvojkríž je pomaly na každom slovenskom vrchu, no tento tu má svoje oprávnené miesto. Jeho stavbu financovali a pri výstavbe priložili pracovitú ruku všetky vrstvy obyvateľov Vyhní. Zapísali sme sa do výstupovej knižky, posilnili sa na lavičkách a kochali sa úžasným výhľadom.
Keď už toho bolo dosť, vrátili sme sa späť na cestu pod svahom. Žltá značka traverzujúc vrch Končiar nás za necelú pol hodinku doviedla na hrebeň k bývalej osade Rumplovská. Tu sa napájame na modrú značku, ktorou je vyznačený chodník Andreja Kmeťa. Všimli sme si, že všetky smerovníky a orientačné tabuľky na trase boli nové, osadené v roku 2011. Neďaleko od smerovníka je pamätník venovaný trojmesačnému boju partizánskej skupiny VI. oddielu kpt. Zemana s nemeckými fašistami a ôsmym padlým v tomto boji. Z vypálenej osady zostali, alebo sa nanovo postavili dva domy. Jeden sa rozpadá a druhý je zamrežovaný, a teda ho asi niekto využíva. Po krátkej oddychovej prestávke pokračujeme otvorenou krajinou juhozápadným smerom. Prejdeme okolo samoty Strnisko a o chvíľu sa ocitneme v sedle Krížik pod Banským vrchom. V sedle Krížik nás upúta drevený kríž a košatá lipa malolistá, považovaná za najvyššie rastúci solitérny vysadený strom Štiavnických vrchov s nadmorskou výškou 690 m.
Od križovatky starých banských ciest medzi Vyhňami a Banskou Hodrušou mierne stúpame na plošinu Kerlingu (Banský vrch) do širokého odlesneného sedla medzi Veľkým a Malým Kerlingom. Okolité udržiavané lúky sú priam ideálnym miestom na oddych. V sedle stojí nový prístrešok a od leta 1946 murovaná kaplnka Panny Márie postavená ako vďakyvzdanie obyvateľov okolitých obcí za pomerne pokojný prechod frontu 2. svetovej vojny. Odtiaľ vystúpime na najvyšší bod túry – Banský vrch 866 m, ktorý kedysi ponúkal nádherný kruhový výhľad, avšak dnes je zo severnej strany zarastený. Z vrcholu sa vrátime ku kaplnke. Po oddychu pokračujeme ďalej modrou značkou smer Vyhne. Uprostred lesa objavíme pri chodníku zachovaný chotárny kameň z roku 1930, označujúci stret hraníc Banskej Štiavnice, Vyhní a Dolných Hámrov, ktoré majú uvedený dobový názov „Dolnie Hamry". Pokračujeme západným smerom, najskôr krátkym stúpaním južným svahom masívu Priechodná, neskôr klesneme k lokalite Priechodná. O chvíľu vystúpime na menší kopec a klesneme viacerými serpentínami k hospodárskej usadlosti. Obídeme rozľahlé lúky a klesáme Rudnou dolinou. Neskôr prejdeme po spevnenej ceste popod Amáliin vrch okolo prvých vyhnianskych domov, až prídeme k prírodnej pamiatke Vyhniansky travertín. No a odtiaľ už dôjdeme okolo termálneho kúpaliska na spodný okraj obce Vyhne, kde túru v útulnom penzióne pri dobrej káve a kapustnici ukončíme.
|
|
|
|
|
Jelenia skala |
Výhľady |
Pamätník |
|
