K symbolickému stredu Európy

Kremnické vrchy

28.2.2015

Zimným hrebeňom Kremnických vrchov

    29 záujemcov prijalo pozvanie turistického klubu Horec na autobusový zájazd do Kremnických vrchov. Tie sú známe predovšetkým milovníkom bežeckého lyžovania. Počas zimnej sezóny je hrebeň pohoria a jeho okolie pokryté najväčším množstvom upravovaných bežeckých lyžiarskych tratí na Slovensku. V okolí strediska Skalka je to až 25 kilometrov. Poslednú februárovú sobotu sa do moderného autobusu nalodilo okrem pešiakov aj sedem bežkárov a dvaja zjazdoví lyžiari. Väčšina účastníkov však prešla 19-kilometrovú trasu s celkovým prevýšením 950 metrov po zasneženom hrebeni Kremnických vrchov peši. Štartovacím bodom bol penzión Toliar. Lesnými cestami sa okolo niekoľkých oddychových búdok so strieškami dostávame k chate Hostinec. V dávnej minulosti slúžila naozaj ako hostinec a boli tu ubytúvaní remeselníci a pocestní, ktorí sa stretávali na križovatke troch ciest. Pri Hostinci boli postavené stajne a prepriahali sa tu čerstvé kone do poštových vozov. Chata Hostinec je dnes majetkom KST a cez víkendy slúži ako bufet pre turistov. Po dlhšej prestávke pokračujeme po lyžiarskej stope do sedla Tri kríže. Názov pochádza od dreveného trojkríža, ktorý je tu umiestnený. Na tomto mieste sa aj v minulosti stretávali tri dôležité cesty, po ktorých sa prepravovala vyťažená ruda. Zároveň sa tadiaľto vozila pošta a spracovaná meď z Bystrice do mincovní v Kremnici. Križovatka spájala dve banské mestá – Bystricu a Kremnicu, zároveň tu bola odbočka na tretiu cestu do Zvolena. Drevený trojkríž tu stojí od roku 1834. V roku 2003 bol pôvodný drevený kríž spálený vandalmi a tak sa Klub slovenských turistov toho istého roku podujal na jeho obnovu. Pri osádzaní nového trojkríža bolo potrebné odstrániť najprv zvyšky pôvodného. Pri týchto prácach sa našla v zemi priamo pod krížom zakopaná zakladajúca listina, ktorá je dnes uložená v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.

    Tu pri kríži sa otvárajú fantastické výhľady na zasnežené Nízke Tatry a Veľkú Fatru. Navyše svieti slnko, sneh na stromoch sa ligoce, topí a občas sa zosype turistom rovno na hlavu. Po kratšej prestávke pokračujeme po hlavnom hrebeni v hlbokom snehu na vrch Velestúr. Svoje meno dostal pravdepodobne podľa staroslovanského boha Velesa, ktorý je ochrancom dobytka, stád a pastierov a zároveň je vládcom záhrobia a mŕtvych. Jeho vrchol tvorí nenápadné zoskupenie andezitových skál s plošinou na vrchu. Je známy tým, že na osamotenej skale sú prastaré slovanské nápisy. Pod nami paralelne vedie bežecká trasa, ktorá občas pretne našu turistickú. Cez Zlatú studňu, Králické a Bystrické sedlo prichádzame na vrch Skalka. Celý vrch Suchej hory - alebo po novom Skalky - je v podstate plochý a dosahuje nadmorskú výšku 1232 metrov. Za pekného počasia je sa na čo pozerať, vyhliadka z vrcholu je naozaj pekná. Vidíme celú Tajovskú dolinu, za ňou sa nám v plnej kráse ukazuje Krížna, ktorá je vzdušnou čiarou vzdialená len 17 km. Počas prechodu bežeckej trasy stretávame veľké množstvo rekreačných bežkárov. V blízkom okolí Skalky práve prebiehajú bežecké preteky. Stále vládne dobré počasie. Cez novú zjazdovku sa dostávame na chatu Limba, kde si doprajeme poriadny oddych. Posledný úsek trasy smeruje do lyžiarskeho strediska Krahule. Tam sa celý deň lyžovali i naši zjazdári. Posledné občerstvenie nás čaká v miestnom pohostinstve.

    Cestou domov sa ešte zastavujeme pri geografickom strede Európy. Ten sa nachádza na krásnom mieste pri Kremnických Baniach. Vztýčený kameň, ktorý symbolizuje stred Európy, stojí vedľa starobylého kostola sv. Jána Krstiteľa. Oznamuje, že práve tu sa nachádza geografický stred Európy. Tento dôležitý bod je označený malým pamätníkom pri obrannom múre kostola. Pamätník má podobu veľkého oblého kameňa, ktorý tvarom pripomína nahor vztýčenú ragbyovú loptu. Po prehliadke tohto miesta a spoločnom foto nasadáme do autobusu, ktorý nás bezpečne dopravuje do nášho domova, čím končíme ďalší príjemne strávený deň v týchto nádherných končinách stredného Slovenska.