Malé Karpaty - Vápenná

10. 10. 2015

Trasa : Sološnica 219 m – Dolina (30 min.) po žltej značke – Malý Roštún (30 min.) – Vápenná 752 m (1,15 hod.) – Mesačná lúka 609 m (45 min.) – Uhliská (10 min.) – Ámonová lúka (30 min.) - Mon Repos (45 min.) – Pod Čiernou skalou 470 m (30 min.) po červenej značke – Plavecký Mikuláš 257 m (45 min.) po žltej značke – celkom (6 – 6,30 hod.)
Parametre trasy :  Dĺžka cca 20 km, prevýšenie 700 m, stredne náročná túra.
Lokalita : Malé Karpaty
Popis :
  Túra prechádza časťou Štefánikovej magistrály a zároveň vystupuje na viaceré vyhliadkové vrcholy hlavného Malokarpatského hrebeňa.
  Sološnica - Obec Sološnica leží na úpätí severozápadnej strany Malých Karpát a rozhraní Záhorskej nížiny. Juhovýchodne od obce sa majestátne týči Vápenná (Roštún), 748 m n.v., ktorá prudko vystupuje zo záhorskej nížiny.
  Vápenná - (tiež Roštún) (752 m n. m.) je tretím najvyšším vrchom v Malých Karpatoch (časti Pezinské Karpaty), v úzkom hrebeni tvorenom z vápencov a dolomitov. Nachádza sa nad obcami Sološnica a Plavecké Podhradie.
Na vrchole sa nachádza päť metrov vysoká železobetónová rozhľadňa v tvare obelisku s oceľovou plošinou a rebríkom, postavená v roku 2003. Z rozhľadne je pekný výhľad na Pezinské Karpaty, Borskú nížinu, Podunajskú pahorkatinu, Tribeč a Považský Inovec.
  Mon Repos - stará horáreň
  NPR Kršlenica - najrozsiahlejšie zoskupenie brál v Malých Karpatoch.
  Plavecký Mikuláš - Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1394, kedy získal plavecké panstvo od kráľa Žigmunda Stibor zo Stiboríc za zásluhy vo vojne proti Turkom. Obec vznikla v oblasti, kde boli v 11. – 12. storočí usídlení Plavci (Polovci) ako strážcovia hraníc. Patrila k panstvu Plaveč – Malacky.
Chotár patrí do Plaveckého krasu. Bol osídlený už v paleolite. V blízkej jaskyni Deravá skala boli objavené zvyšky osídlenia z tohto obdobia.

Doprava : Vlastným autobusom. Odchod o 5.00 hod od Supermarketu Šípok a o 5.15 hod od železničnej stanice Partizánske.
Cena : 10 € pre členov TK Horec, 11 € pre nečlenov.


Hrebeňom Malých Karpát (Vápenná, Klokoč, Kršlenica)


       Prvý jesenný autobusový zájazd tridsiatich turistov z Partizánskeho viedol do Malých Karpát. Výstup na tretí najvyšší vrch Malých Karpát – Vápennú so 752 metrami začíname v obci Sološnica. V obci sme ľahko našli turistické značky, nás zaujímala najmä zelená, po ktorej sme sa vydali smerom na Malú Vápennú.
      Samotná Vápenná je zo Sološnice pomerne nenápadná, no v tomto prípade zdanie klame. Chodník po opustení obce čoskoro vstupuje do lesa, po chvíli sa dostávame na lúku, z ktorej je dobrý výhľad na Malú Vápennú. Za pekného počasia je z lúky vidieť i Plavecký hrad a Pohanskú. My sme kvôli hmle to šťastie nemali. Za lúkou znovu vstupujeme do lesa a vchádzame do NPR Roštún, o čom nás informuje tabuľa. Na turistickej križovatke pod Malou Vápennou sa napájame na červeno značenú Štefánikovu magistrálu. Za týmto miestom absolvujeme najstrmší výstup, ktorý však nie je obzvlášť dlhý. Odmenou nám sú krásne pohľady na harmonické porasty bučiny a rozmanité formy skalnatých valov, sutí a brál.
      Po strmom výstupe sa stúpanie zmierňuje a kopíruje hrebeň Malej Vápennej a Vápennej. Prichádzame na miesto, kde sa ku červenej značke pripája žltá značka vedúca z obce Plavecké Podhradie. My pokračujeme z rázcestia smerom ku vrcholu Vápennej, ktorý je už neďaleko. Samotný vrchol je skalnatým bralom s nádherným výhľadom na druhý najvyšší vrchol Malých Karpát Vysokú, 754 m.n.m. Nachádza sa tu betónový pylón, ku ktorému pribudla rozhľadňa. Na jej vrchole sa nachádza slovenský kríž a v čase nášho príchodu tu viala i slovenská vlajka. Opäť kvôli hustej hmle nám vrchol Vápennej neposkytol žiaden výhľad do okolia. Zanechávame za sebou zápis vo vrcholovej knihe a po malom občerstvení sa vydávame ďalej po červenej značke smerom na Mesačnú lúku. Teraz už kráčame po bralnatom hrebeni a obdivujeme krásy neživej prírody, ktoré sa tu nachádzajú. Krásny skalnatý hrebeň končí a po krátkom klesaní sa ocitáme na Mesačnej lúke. Stále sme na červenej trase E 8 a po nej pôjdeme až po rázcestie Pod Čiernou skalou. Za pár minút prichádzame do sedla Uhliská. Je tu tiež ohnisko, kopa dreva a dokonca aj kovovo-drevená lavička. Po krátkej prestávke sa opäť vnárame do lesa za druhým finále dnešného dňa, do rezervácie Klokoč. Bude mať čo robiť, aby prekonala svojho suseda, rezerváciu Roštún. Po chvíľke stúpania sme už na lúčke a vidíme prvé divozely, žiaľ už len suché, pripravujúce sa na prezimovanie. Opäť prechádzame krátkym lesným úsekom a sme na ďalšej lúke. Krása! Toto sme ešte nevideli. Suché rastliny sú naozaj obrovské, niektoré sú nám výškovo vyrovnané, celkový dojem je fantastický. Po nabažení sa začíname sledovať, kde je samotný vrchol Klokoča. Stúpame po lúke hore. Medzi solitérnymi stromami zbadáme žltú tyč, prezrádzajúcu vrchol Klokoča 661 m. Zaujme nás ešte drevený kríž neďaleko vrcholu, ktorý je celý obitý klincami a visí na ňom aj kladivko. Po krátkej prestávke sa vydávame na Amonovu lúku, chodníček najprv vedie veľmi príjemným lúčno-lesným úsekom, no neskôr nás zase pohltia bučiny. Za necelú hodinku prichádzame k bývalej horárni Mon Repos. Pokračujeme opäť krásnym bukovým lesom, mierne zvlneným terénom k rázcestiu Pod Čiernou skalou. Tu opustíme Štefánikovu magistrálu a po žltej značke zostúpime ku skalným bralám Kršlenice. Jedná sa o najväčšie zoskupenie brál v Malých Karpatoch zložené z triasových vápencov a dolomitov. Zo skalných brál sa nám na chvíľu otvára krásny výhľad na Plavecký Mikuláš.
      Po dlhšej prestávke zostúpime strmšie do cieľa túry, kde naše putovanie Malými Karpatmi končí. Nasadáme do autobusu, ktorý nás odváža do dedinky Rozbehy, odkiaľ odchádzame prezrieť si ruiny hradu Korlátka. Počasie sa opäť kazí, začína pršať. Po krátkej prehliadke sa vraciame späť k autobusu, nasadáme a vraciame sa do Partizánskeho. I keď nebolo dobré počasie, túra splnila očakávanie každého, kto sa tejto návštevy Malých Karpát zúčastnil.



 Nástup na túru  Lesný vodovod  Stromohríby  Vápenná

   Sedlo Uhliská    Mon Repos

 Jesenná cestička  Bralá Kršlenice    

   Rozhľadňa Rozbehy  Hrad Korlátka