Krivoklátskou tiesňavou na Vršatec
7. 11. 2015
Trasa : Krivoklát 390 m – Krivoklátska tiesňava (15 min..) – Krivoklátske lúky (30 min..) – Chrastková 565 m (30 min..) po lesných cestách – Biely vrch 819 m (1 hod.) – Vršatec smerovník 727 m (45 min.) po zelenej značke – hrad Vršatec a späť (30 min.) po náučnom chodníku – sedlo pod Chmeľovou 820 m (15 min.) – Chmeľová 925 m (30 min.) - sedlo pod Chmeľovou (15 min.) - Červený Kameň 361 m (1,15 hod.) - celkom (6 – 7 hod.)
Parametre trasy : Dĺžka cca 17 km, prevýšenie 700 m, stredne náročná túra.
Lokalita : Biele Karpaty – Vršatecké bradlá
Popis : Pohorie Biele Karpaty vytvára výraznú prírodnú prekážku medzi Považím a Pomoravím (ČR). Slovenské Biele Karpaty sa členia na deväť podcelkov. Cieľom túry je navštíviť Krivoklátsku tiesňavu, hrad Vršatec a vystúpiť na druhý najvyšší vrch Bielych Karpát 925 m vysokú Chmeľovú.. Navrhnutá trasa prechádza veľmi zaujímavým prostredím a je naozaj veľmi atraktívna. Výlet je určený pre všetkých turistov.
Krivoklátska tiesňava - je pôsobivý geomorfologický útvar vyhlásený za prírodnú pamiatku. Ide o malú, ale veľmi peknú vápencovú tiesňavu s vysokými skalnými bralami a výskytom vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, napríklad drobných orchideí či prísne chráneného motýľa jasoňa červenookého.
Hrad Vršatec - Patrí k hradom stredného Považia. Strmým bralom chránený hradný kopec bol osídlený už v dobe bronzovej. Po zriadení uhorského štátu tu postavili strážnu vežu s malým vojenským táborom, spomínaným r.1244. Chránil severné hranice a kontroloval dôležitý priesmyk na Moravu. V 14.storočí tu už bol kamenný hrad, ktorý s výnimkou husitského obdobia v 15.storočí i naďalej podliehal kráľovi.
Chmeľová - Druhý najvyšší vrchol Bielych Karpát. Nachádza sa v geomorfologickom podcelku Vršatské bradlá, v severnej časti pohoria, pri obci Vršatské Podhradie. Na východných svahoch s bralnatým charakterom sa nachádza prírodná rezervácia, s cieľom ochrany vápencového masívu bradlového pásma. Na území sa zachovali skalné i lesné spoločenstvá teplomilných i horských druhov rastlín a živočíchov. Z vrcholu je kruhový výhľad.
Obec Červený Kameň - Na území dnešnej obce Červený Kameň bolo sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v roku 1354 ako Wereskew, doložená je z roku 1484 ako Cherweny Kamen, z roku 1503 ako Czerwen Kamen, z roku 1773 ako Čerwenj Kamen, maďarsky Vöröskő. Založili ju v polovici 14. storočia na klčovisku. Patrila panstvu Vršatec.
Doprava : Vlastným autobusom. Odchod o 6.45 hod od Supermarketu Šípok a o
7.00 hod od železničnej stanice Partizánske.
Cena : 7 € pre členov TK Horec, 8 € pre nečlenov.
Krivoklátskou tiesňavou na hrad Vršatec
Začiatkom novembra sa vybrala 42-členná skupina horcov opäť na túru. Tentokrát ich cieľom bola Krivoklátska tiesňava, hrad Vršatec a druhý najvyšší vrch Bielych Karpát 925 m vysoká Chmelová. Samotnú túru začíname pred pol deviatou z horného konca obce Krivoklát. Prvý úsek túry nie je značkovanou turistickou trasou, vedie po spevnenej ceste. Hneď za dedinou sa pred nami otvorí pohľad na Krivoklátsku tiesňavu. Je to pôsobivý geomorfologický útvar vyhlásený za prírodnú pamiatku. Ide o malú, ale veľmi peknú vápencovú tieňavu s vysokými skalnými bralami a výskytom vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, napríklad drobných orchideí či prísne chráneného motýľa jasoňa červenookého.
Po prejdení tiesňavy sa dolina rozširuje. Za pol hodinu prídeme na Krivoklátske lúky. Cesta prekonáva potok a traverzuje zalesnený svah. Počas výstupu si prezrieme travertínové kaskády a terasy, ktoré sa vytvorili zrážaním uhličitanu vápenatého. Tá plynule stúpa a mieri k chate Chrastková, ktorá je dôležitým orientačným bodom. Počas výstupu lúkami sa nám otvorí úžasný pohľad na protiľahlé skalné bradlo Vršateckého hradu a vedľa vystupujúci vrchol Chmelovej. Od chaty Chrastková sa vydáme po zelenej značke, ktorá nás dovedie povedľa potoka Kalište k dolnej časti prírodnej pamiatky Dračia studňa. Stúpanie zmiešaným lesom je miestami pomerne strmé. Od sedla pod Bielym vrchom sa krajina otvára a ponad lúky nás prekvapí nádherná panoráma Chmelovej, Vršatca a Chotúča s početnými skalnými bralami. Po chvíli prídeme k smerovníku Vršatec, kde si doprajeme dlhšiu prestávku. Počasie sa kazí, začína mrholiť a mrholenie postupne prechádza do dažďa. Po prestávke pokračujeme po náučnom chodníku, ktorým vystúpime na hrad Vršatec. Pôvodne gotický hrad z 13. storočia stojí na skalnom brale vo výške 805 m. Zničený bol v období Rákócziho povstania v roku 1706. K hradu sa viaže povesť o vernom kastelánovi, ktorý si odsekol nohu, aby svojmu pánovi umožnil oslobodiť sa z tatárskeho zajatia, kde boli spoločne väznení s nohami spútanými reťazami. Po prehliadke sa vrátime späť a po žltej značke strmo vystúpime do sedla pod Chmeľovou.
Zo sedla strmým lesným chodníkom pomerne rýchlo vystúpime na bralnatý vrchol Chmeľovej, ktorý patrí medzi najlepšie výhľadové body na strednom Považí. Po prestávke zostúpime po rovnakej trase do sedla pod Chmeľovou a zídeme do plytkej dolinky na severnej strane. Lesná cesta vedie z doliny popod skalky Javorníkov a pokračuje bukovým lesom. Po chvíli prichádzame na rozľahlú lúku s pekným výhľadom do Červenokamenskej doliny. Lúkou následne pohodlne zostúpime do obce Červený Kameň, kde túru ukončíme prehliadkou impozantného Červenokamenského bradla.
