Dve rezervácie v Štiavnických vrchoch

     Posledný tohtoročný autobusový zájazd naplánoval TK Horec do neďalekých Štiavnických vrchov. I napriek nevľúdnemu jesennému počasiu, hustým mračnám a slabšiemu dažďu sa druhú novembrovú sobotu nazbieralo vyše štyridsať turistov a ponuku prijal aj jeden štvornohý kamarát. Kto sa kvôli nepriaznivej predpovedi počasia odhlásil alebo jednoducho neprišiel, môže ľutovať.

     Bralce je unikátna prírodná rezervácia, ktorá sa rozprestiera neďaleko Hliníka nad Hronom. Vedie ňou jednosmerný náučný chodník. Lokalita je známa výskytom vzácneho rastlinstva a živočíšstva. Kedysi sa tu ťažil kameň, čoho pozostatkom sú početné skalné veže a rozsiahle kamenné moria. Večný ľad v dutinách udržiava reliktnú tundrovitú vegetáciu. Chodník prechádza aj okolo niekoľkých chránených jaskýň a prepadlísk, či dokonca priamo menšou skalnou bránou. Pomaly kráčajúc po šmykľavom teréne sme sa miestami cítili ako v pralese. Popadané stromy, kamene obrastené hustým machom, stáročné pokrútené duby... Nebezpečné miesta boli zabezpečené rebríkmi, stupačkami a mostíkmi. Pri chodníku na nás čakalo niekoľko suchohríbov, výdatný trs hlivy ustricovej, ale i krásne sfarbené muchotrávky.

     Prvá etapa túry končí na Janovej lúke. Upúta nás posed s nainštalovanou pieckou a komínom, veľký senník a najmä modrozelený altánok svietiaci na druhej strane lúky. Turisti z okolitých obcí tu práve majú stretnutie; z dvoch veľkých kotlov stúpa dym. Tak ako v úsloviach padajú pečené holuby do huby, nám v tejto zime, hmle a mrholení padli do huby varené klobásy a horúci čaj. Nič lepšie nás nemohlo postretnúť. Buď pochválený, údenársky priemysel.

     Po občerstvení pokračujeme zablatenou cestou k zrúcanine Pustého hradu, niekedy nazývaného aj Teplica. Jeho vznik sa datuje do 13. storočia. Počas tureckých vojen plnil funkciu signalizačnej stanice. Signály sa posielali k susedným hradom pomocou ohňových znamení. Od 18. storočia pevnosť pustne a nás privítala iba jediným zachovaným múrom. Nevadí, čaká nás ešte ďalšie atraktívne miesto – Szabóova skala. Je to mohutné 50-metrové bralo nad dedinkou Lehôtka pod Brehmi. Patrí do najstaršej prírodnej rezervácie na našom území, ktorá bola vyhlásená ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Z vrcholu skaly máme výborný výhľad na Pohronie, Štiavnické vrchy, i na zasnežený Vtáčnik. Z hrebeňa vystupuje niekoľko bočných brál a ihiel. Po vychutnaní si pohľadov z vtáčej perspektívy schádzame do Lehôtky, kde pri pive Steiger naša 18-kilometrová túra končí.

V Lehôtke pod Brehmi	Prvá prestávka	Výživné plody jesene	V rezervácii Bralce

Pralesovitá časť rezervácie		Pôsobivá skalná brána

Kamenné more obrastené machom	Postavičky	Divočina	Mostík ponad nebezpečný úsek

Vodotesný pes "Lesy"	Pod skalnou stenou	Praveké dubisko

Skalné piliere		Vykurovaný posed	A tu nám lietali varené klobásy do huby

Perníková chalúpka	Na Pustom hrade	Úbohé zvyšky hradu	Pri jazierku

V ďalšej prírodnej rezervácii	Na Szabóovej skale

		Hliník nad Hronom zo skaly	Historické obrábacie stroje v Lehôtke