Trojkráľový výstup na Vrchhoru a Michalov vrch

6. 1. 2016

Trasa : Partizánske (dolný pomník) - chata Ondrej (1,20 hod) - Hlboké (40 min) - kaplnka na rázcestí (50 min) - Michalov vrch 541 m (1 hod) - Kolačno 240 m (1,20 hod) - Belianskych štále (1 hod) - Malé Uherce 230 m (20 min) po neznačených lesných chodníkoch a cestách celkom (6,30 - 7 hod)
Parametre trasy :  Dĺžka cca 16 km, prevýšenie 600 m, nenáročná túra.
Lokalita : Tribeč - Rázdiel
Popis : Vrchhora - je miesto , kde kedysi stál furmanský hostinec a horáreň na furmanskej ceste , ktorá spájala Zlaté Moravce so severným Ponitrím. Dnes je tu zrúcanina renesancného kostola (1640) a baroková kaplnka sv. Jána Nepomúckeho (1740)
Michalov vrch - Vrch v lesoch nad obcou Kolačno v nadmorskej výške 541 m, na ktorom sa kedysi rozprestieral hrad. Strategicky výhodná poloha nad rozhraním Nitrianskej a Tekovskej župy umožňovala kontrolu horského prechodu z údolia Žitavy na Hornú Nitru. Na rozhraní 13. a 14. storočia hrad vyhorel a opevnenie bolo obnovené iba okolo severnej bašty (oddelenú od ostatného areálu hradu novšou hlbokou priekopou). Pravdepodobne už v priebehu 14. storočia Michalov hrad zaniká. Nezostalo po ňom prakticky nič, len v najvyššom bode v skale vytesaná vnútorná stena a miestami málo zreteľné stopy valu. Aj niekdajšie vynikajúce výhľady čiastočne zakrýva rastúca stromová vegetácia.
Kolačno - Obec neďaleko Veľkých Uheriec. Prví osadníci prišli do Kolačna pravdepodobne z Veľkých Uheriec a postupne klčovaním lesa získavali pasienky pre svoj dobytok. Rastom starších osád sa vytváral prebytok obyvateľstva, preto boli niektorí osadníci nútení zakladať nové sídla. Prvá písomná zmienka pochádza už zo stredoveku z 1. júna 1293 z listiny Uhorského kráľa Ondreja III., kde je po prvýkrát zaznamenaná existencia dediny Kolačno (terra Kolechna) ako samostatnej sídelnej jednotky. Doložená je i následná zmienka z roku 1327 ako Kuluchna.
  

Doprava : Individuálne.
Spoločný odchod je o 8.00 hod od dolného pomníka.


Trojkráľový výstup na Michalov vrch


       Prvá tohoročná túra nášho klubu viedla do neďalekého pohoria Tribeč, konkrétne do jeho severovýchodnej časti zvanej Rázdiel. Tridsaťčlenná skupina nadšencov pešej turistiky sa stretla o ôsmej hodine pri dolnom pomníku za riekou Nitrou. Odtiaľ nás miestna komunikácia privádza k reštaurácii Salaš. Vstupujeme do lesa. Nasleduje krátke strmšie stúpanie, ktoré po chvíli vystrieda rozsiahla „Čertova lúka“. Za ňou klesáme k upravenej studničke Ondrej. Na lúke, kde v minulosti stála chata Ondrej, si dáme krátku prestávku. Ďalšou zastávkou je osada Hlboké. Jej okolie je veľmi fotogenické, čo náležite využívame. Povyše osady prichádzame na miesto, odkiaľ je pekný výhľad na Michalov vrch a hlavný hrebeň pohoria Vtáčnik. Lesnou cestou pohodlne prichádzame ku kaplnke na rázcestí. Tu si doprajeme kratšiu prestávku.
       Od kaplnky miernym stúpaním krásnym lesom za necelú hodinu prichádzame pod samotný Michalov vrch. Na vrchole nás víta približne stočlenná skupina turistov z Topoľčian, Klížskeho Hradišťa, Kolačna a Veľkých Uheriec. V družnej debate, pri novoročných prípitkoch a vzájomnom prianí si všetkého dobrého do nového roku zotrvávame na vrchole dobrú hodinku. Potom sa poberáme do lúčneho sedla Vrchhora, kde sa nachádza zrúcanina bývalého benediktínskeho kláštora. Pôvodne to bola románska stavba, neskôr renesančno-barokový kostol zasvätený sv. Michalovi. Hneď vedľa kostola sa nachádza baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Odtiaľ sa vydáme severovýchodným smerom po lesnej ceste do obce Kolačno. Po hodine prichádzame na jej horný koniec. Prejdeme celú dedinu a na jej dolnom konci odbočíme na poľnú cestu. Po našej pravici vidíme rozstrúsené štále. Vstúpime do lesa a po chvíli sa ocitneme pri kríži v sedle pod Šípkom. Odtiaľ putujeme lesnou magistrálou ponad Belianske štále. Nasleduje strmšie klesanie a za štvrťhodinku prichádzame k hornému koncu cintorína. Cez kaňon, ktorý využívajú cyklokrosári na svoj tréning, smerujeme k sídlisku Šípok. Tam prvá tohtoročná vydarená túra končí.



   Kaplnka na rázcestí  Dvaja pri kaplnke  

       

   Zrúcanina kostola na Vrchhore