Za prírodnými krásami pohoria Žiar

12. 3. 2016

Trasa : Sklené – Sklenianske lúky (1 hod) po modrej značke - Bralova skala 825 m (45 min.) – Sklenianske lúky (35 min.) – Horeňovo (40 min.) - Chrenovské lazy (1,10 hod) – Havranovo (45 min.) – Tri chotáre (30 min.) po červenej značke /Cesta hrdinov SNP/ – Pod Klevnou (1,30 hod.) po modrej značke - Kanie pysky (10 min.) – Nedožery-Brezany (40 min.) po zelenej značke – celkom (8–8,30 hod.)
Parametre trasy :  Dĺžka 29 km, prevýšenie 800 m, náročnejšia túra.
Lokalita : Pohorie Žiar
Popis : Obec Sklené sa nachádza v okrese Turčianske Teplice. Do roku 1927 úradným názvom obce bolo Sklenô. Prvá zmienka je z roku 1360. Nachádza sa tu renesančný kostol z rokov 1626-1627 postavený na gotickom základe. Pieta, ľudová rezba z roku 1864, je riešená na spôsob barokových plastík.
  Bralová skala (826 m) - je nevýrazný, čiastočne odlesnený vrch v západnej časti Kremnických vrchov. Skalnatý vrchol je rozpoznateľný podľa vysielača a ponúka výhľady na Handlovskú a Turčiansku kotlinu a pohoria Žiar, Malá Fatra, Kremnické vrchy a Vtáčnik.
  Štyri chotáre, alebo aj Tri Chotáre (710 m) - nachádzajú sa na hlavnom hrebeni pohoria Žiar. Tvoria hranicu medzi oblasťou Hornej Nitry a Turca. Sú križovatkou viacerých turistických trás, cyklotrás i lyžiarských trás a tunajších lesných ciest. Postavená tu bola štýlová zrubová poľovnícka chata. Čistinka poskytuje možnosť pre oddych, opekanie, posedenie v prírode a iné aktivity. Neďaleko chaty sa nachádza lesný prameň.
  Hornonitrianska obec Nedožery–Brezany vznikla v roku 1964 zlúčením samostatných dedinských celkov, pomenovanie ktorých vytvára súčasný názov obce. Ich písané dejiny začínajú roku 1264 pre Nedožery, ktorých vznik možno datovať pravdepodobne už v 9. storočí, a roku 1267 pre Brezany. Nedožery patrili k panstvu Diviackovcov, ktorí sa výraznou mierou podieľali na osídľovaní celej oblasti hornej Nitry. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol z roku 1939 spojený so starším gotickým kostolom (1409). V časti Nedožery je kaplnka zo začiatku 19. storočia.

Doprava : Vlakom z Partizánskeho o 5,30 hod. do Prievidze, odtiaľ o 6,41 hod. cez Handlovú do Skleného. Naspäť autobusom z Nedožier do Prievidze o 15,25 hod, z Prievidze vlakom do Partizánskeho o 16,33 hod.


30-kilometrový prechod pohorím Žiar


      Štvrtá tohtoročná akcia turistického klubu Horec začala nástupom 35-člennej skupiny do ranného vlaku - smer Prievidza. Po prestupe do minivláčika kymácajúceho sa cez Handlovú do Skleného začína cesta jedným z najkrajších a technicky najzaujímavejších úsekov slovenských železníc. Niekoľkými tunelmi prechádzame popod pohorie Žiar. Samotný železničný úsek z Prievidze do Štubne je dlhý len 18,6 km. Prírodné prekážky však boli oveľa väčšie než na iných dovtedy vybudovaných tratiach. Preto bolo potrebné postaviť 5 tunelov a 3 viadukty. S dĺžkou 3012 metrov je najdlhší Bralský tunel prekonávajúci masív Bralovej skaly. Budovaný bol v náročných podmienkach od novembra 1927 do októbra 1931 a až do otvorenia Čremošnianskeho tunela bol naším najdlhším tunelom. O týchto, ale i o ďalších zaujímavostiach nás počas jazdy zasvätene informoval náš člen a bývalý železničný inšpektor Jožko Oremus.

      Pred ôsmou prichádzame do horskej dediny Sklené. V tejto malebnej obci sa obyvatelia pôvodne zaoberali výrobou skla, chovom dobytka, poľnohospodárstvom a drevorubačstvom. Drevo sa ťažilo pre Kremnicu. Sklo sa tu vyrábalo až do roku 1875. V tomto roku sa cez Sklené a okolie prehnala silná búrka a prietrž mračien. Skláreň bola zasypaná vysokou vrstvou bahna a sklárska výroba tým bola zničená.

      Samotnú túru začíname od železničnej stanice. Po krátkej príprave sa vyberieme hore dedinou. Kúsok od cesty sa nachádza obora s mladými danielmi. Zo Sklenianskych lúk sú zaujímavé výhľady na okolité doliny, na pohorie Vtáčnik a zasneženú Veľkú Fatru. V pozadí sa dá rozoznať aj vysielač na Skalke v Kremnických vrchoch. Následne sa vydáme po známej červenej magistrále Cesta hrdinov SNP, ktorá nás dovedie na Bralovú skalu. Zo skaly je výborný pohľad na rekreačné stredisko Remata s opustenou zjazdovkou, na Handlovú a ďalšie podhorské obce. Po polhodinovom pobyte na strmej skale, kde neustále bzučia transformátory menšieho vykrývača, sa vraciame späť na Sklenianske lúky. Odkiaľ prevažne lúčno-lesným terénom stúpame k vrcholu Horeňova. Je to nevýrazný, čiastočne odlesnený vrch v hlavnom hrebeni pohoria Žiar. Na Chrenovských lazoch si doprajeme krátku občerstvovaciu prestávku. Studnička kúsok od chodníka poskytuje výbornú nechlórovanú vodu. Na rázcestí Pánsky háj sa nachádza niekoľko štýlových poľovníckych a súkromných chatiek. Prichádzame na Štyri chotáre. Je tu križovatka viacerých turistických, cyklistických i lyžiarskych trás. Opúšťame hrebeň pohoria a po zelenej značke klesáme cez Kanie pysky do obce Nedožery–Brezany. Po takmer tridsatich kilometroch síce unavení, ale pošteklení slnečnými lúčmi a nadýchaní čerstvého vzduchu túru končíme.

 Po vystúpení z vlaku
na stanici Sklené		      35 horcov na Sklenianskych lúkach

 Vykrývač na Bralovej skale  V 825-metrovej výške    

     Oddych na kmeňoch
určených do Rakúska		  

       

 Aj v marci sa dajú
nájsť dubáky		  Prvé turistky v cieli