Hradiská na Zobore a Žibrici

     Predposlednú aprílovú sobotu do ranného autobusu nastúpilo takmer päťdesiat turistov z klubu Horec, aby navštívili pohorie Tribeč, v ktorom sa okrem 587-metrového vrchu Zobor nachádza mnoho prírodných i historických zaujímavostí. Na úvod spomeňme aspoň kaplnku nad obcou Drážovce, prírodnú rezerváciu Zoborská lesostep, viaceré jaskyne a zachovalé valy svedčiace o existencii prastarých hradísk.

     Menej náročná trasa začína v obci Drážovce. Nad ňou na skalnatom kopci ukazuje svetu svoje starobylé múry kaplnka sv. Juraja z polovice 11. storočia. Považuje sa za najmalebnejšie zasadený kostolík do krajiny na našom území. Dominuje svojmu okoliu na okraji strmého zrázu, ktorý sčasti vznikol ťažbou kameňa. Kaplnka stojí v areáli slovanského opevneného hradiska; to vzniklo ešte v časoch veľkej Moravy. Vystupujeme k nej. Je síce zamknutá, ale i zvonku nás zaujme svojou typickou románskou architektúrou. Natáčalo sa tu aj niekoľko obrazov zo slovenskej filmovej rozprávky Láska na vlásku. Kúsok nižšie sa náchádza niekoľko menších jaskýň, ktoré preskúmava aj maskot dnešného zájazdu a zároveň jediný neplatiaci účastník Lojzo Fujak. Od kostolíka pokračujeme v putovaní po bočnom hrebeni pripomínajúcom ležiaceho zubra. Je súčasťou prírodnej rezervácie Zoborská lesostep. Zachovali sa tu mnohé vzácne teplomilné druhy rastlín a živočíchov. Z chránených bylín sú to napríklad kosatec nízky, poniklec veľkokvetý a hlaváčik jarný, ktorého žiarivé žlté kvety sme mali možnosť vidieť i my.

     Po slabých dvoch hodinách prichádzame náučným chodníkom k telekomunikačnému vykrývaču. Týči sa na predvrchole Zobora zvanom Pyramída. Menší bufet ponúka teplé nápoje, samotný predvrchol poskytuje krásne výhľady na starobylú Nitru s hradom a kalváriou. V diaľke vidno i dve štvorice komínov mochovskej jadrovej elektrárne. Kedysi na Pyramídu viedla aj sedačková lanovka; v súčasnosti je demontovaná, ale uvažuje sa o stavbe novej. Za minulého režimu sa sem nechali vyvážať papaláši, aby riadne po slovensky oslávili dožinky. My si rozdáme účastnícke listy, nakŕmime hladné žalúdky a po desiatich minútach chôdze sa už zapisujeme do návštevnej knihy na samotnom Zobore. Ten je známy viacerými archeologickými náleziskami. Na vrchole kopca bolo praveké hradisko z doby bronzovej. Osídlenie pretrvalo do začiatku staršej doby železnej a za čias Veľkej Moravy bolo opevnenie využívané Slovanmi ako útočisko a strážne stanovisko. Obvod zachovalých valov má takmer tri kilometre a výšku miestami až sedem metrov. Na juhozápadnom svahu sa zase už počiatkom 11. storočia nachádzal kláštor benediktínov.

     Po zakvitnutých lúkach pokračujeme po Ponitrianskej magistrále na vápencovú Žibricu. Cestu lemujú trsy skalnej ruže a jedna užovka v pubertálnom veku. Prekvapí nás však veterný kužeľ pripevnený na tyči vytŕčajúcej zo stromu. Z menšieho kopca sa zrejme do doliny vrhajú rogalisti. Po strmom výstupe kľukatým chodníkom na pyramídový vrchol Žibrice si doprajeme zaslúžený oddych. I na tomto mieste je vyhlásená prírodná rezervácia s výskytom zriedkavých druhov rastlín, ako napríklad jazýčkovec jadranský s kvetmi pripomínajúcimi hlavu hada. Tak ako pod Zoborom, aj tu obdivujeme zvyšky tisícročného obranného valu.

     Pri klesaní do obce Mechenice nás zaujme majestátny železničný viadukt. Zopár zdatnejších turistov si ešte vyjde na vŕšok Hôrka, kde sa nachádza kovová rozhľadňa. Ostatní končia dnešnú 15-kilometrovú púť v miestnej krčmičke pri nápojoch a obnažených semenách cudzokrajných rastlín.

Jaskyňa pod kaplnkou	Maskot zájazdu Lojzo	Horci pri Drahožickej kaplnke

V Zoborskej lesostepi	Pohľad na Nitru	Pyramída pri Zobore	Zakvitnutá budova hornej stanice lanovky

Už len vzlietnuť	Horci (zatiaľ ešte v plnej zostave)	Pohľad na vysielač zo Zobora	Vzácny hlaváčik jarný

Na Žibrici	Viadukt v Mecheniciach	Detské radovánky	Vyhliadková veža na Hôrke

Pohľad z výšky na viadukt	Bohaté občianske vybavenie pri rozhľadni	Cestu nám prekrížila užovka	Vítamé vás v Podhoranoch