V Prosieckej a Kvačianskej doline

     Cieľom mnohých turistov smerujúcich do Chočských vrchov bývajú okrem Veľkého Choča aj dve nádherné doliny – Prosiecka a Kvačianska. Tam sa prvú májovú sobotu vybrala i päťdesiatka horcov, aby potešila svoj zrak vodopádmi, jaskynkami, skalnými jazierkami, ale aj zrekonštruovaným vodným mlynom v osade Oblazy.

     Z dedinky Prosiek vyrážame o deviatej ráno za krásneho slnečného počasia do prvej krasovej doliny, ktorá má dĺžku štyri kilometre. Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie. Víta nás panel s vystavenými odpadkami a informáciami, ako dlho sa ktorý materiál v prírode rozkladá. Duchaplný nápad odrádza nezodpovedných „milovníkov prírody“ od zahadzovania odpadkov. Úzku roklinu lemujú skalné bralá a veže. Náročnejšie úseky prekonávame pomocou mostíkov, stupačiek a rebríkov. Obdivujeme sýtožlté záružlie močiarne, fialový šafran, žaby pracujúce na novom potomstve. Sympaticky pôsobia menšie skalné jazierka, zurčiaci spenený potok, kmene stromov popadané cez cestu – jednoducho divá príroda. V časti Červené piesky podídeme k 15-metrovému Suchému vodopádu. Suchý sa nazýva preto, lebo v časoch bez dažďa úplne vysychá. Teraz však funguje v plnej sile.

     Prichádzame na rozsiahle lúky. Časť účastníkov sa vydá do osady Veľké Borové, kde si na salaši dopraje oddych a kalóriami nabitú poživeň. Väčšina však začne stúpať na 1372-metrov vysoký vrch Prosečné. Chodník je poznačený polomom, často treba preskakovať alebo podliezať spadnuté kmene. Napokon sa na vrchol dostaneme a ako odmena nás čaká impozantný výhľad na zasnežené vrcholky Nízkych Tatier a Roháčov. Ďalej však cesta nepokračuje, úplne je zatarasená popadanými stromami. Treba sa vrátiť a po zvážniciach a rúbaniskách sa napojiť na značku.

     Po obchádzkach a menšom blúdení prichádzame do ďalšej krásnej doliny, ktorá je taktiež súčasťou prírodnej rezervácie. Kvačianska dolina je známa Ráztockým vodopádom, skalným útvarom Jánošíkova hlava, ale najmä osadou Oblazy, kde dobrovoľníci zrekonštruovali zničený vodný mlyn. Ten je teraz plne funkčný a poskytuje návštevníkom obraz o spôsobe mletia obilia a pílení dosiek v minulosti. Uznanlivo si prezrieme zručnosť našich predkov, kúpou suvenírov prispejeme k ďalšej obnove tejto technickej pamiatky a vydáme sa na poslednú etapu dnešnej trasy. Ponad strmé skalné bralá s niekoľkými vyhliadkami sa dostávame do dedinky Kvačany. Tu v miestnom pivovare ochutnáme štyri druhy piva (medziiným aj žihľavové) a tým ukončíme vydarenú 23-kilometrovú túru.

Začiatok túry v Prosieku	51 horcov pri úvodnej tabuli		Viete, že sklo sa rozkladá až tisíc rokov?

Skalné bralá pri vstupe do Prosieckej doliny			Čakajú nás mostíky, rebríky, stupačky

	Suchý vodopád v oblasti Červené piesky	Sýtožlté záružlie močiarne

Výroba nového potomstva		Najvyšší rebrík v rokline	Jedno zo skalných jazierok

	Menšia jaskynka	Výhľad na zasnežené Tatry	Konečne na Prosečnom

Vstup do Kvačianskej doliny			Ráztocký vodopád

Rohaté zvery by človeka aj o posledné sústo pripravili	Osada Oblazy	Zrekonštruovaný vodný mlyn