Každý účastník musí mať so sebou občiansky preukaz a európsku kartičku zdravotného poistenia.
Odporúčame, aby ste sa pre prípad úrazu poistili v komerčnej poistovni.
Neodporúčame, aby ste pred túrou a počas nej pili alkohol.
Fantastická Medvedia tiesňava
Na atraktívny zájazd do Rakúska, ktorý v strede júna zorganizoval turistický klub Horec, sa prihlásilo až 90 záujemcov. Medvediu tiesňavu, známu ako najväčšia sústava kaskád a vodopádov v Rakúsku, si totiž nikto nechcel nechať ujsť.
Dva autobusy začali nasávať turistov už pred druhou hodinou v noci, a to nielen z mesta Partizánske a jeho prímestkých častí, ale aj z okolitých dedín, z Topoľčian a Nitry. Vyše päťhodinová cesta k Fischbacherským Alpám si totiž vyžadovala skorý odchod. Pred ôsmou hodinou už devať desiatok turistov vystupovalo v mestečku Mixnitz z nie príliš pohodlných autobusov, kvôli čomu sami seba nazývali migrantmi. Síce s otlačenými kolenami, ale zato nažhavení na túru ponúkajúcu malebnú roklinu, sa priam rozbehli po lesnej ceste k Hans Kerrl huette, čo je vstupná brána do Medvedej tiesňavy. Po zaplatení troch eur už na nedočkavcov čakali prvé mostíky a rebríky v jednosmernej rokline, ktorá bola sprístupnená pred vyše sto rokmi. Hneď od vstupu začínajú viesť drevené schodíky strmo nahor smerom do úzkej tiesňavy lemovanej vysokými stenami mohutných útesov. Zaujmú nás obrovské balvany, početné kaskády, majestátne hučiace vodopády, kotly a misy naplnené krištáľovou vodou, skalné okná, jaskynky, machom obrastené kamene, a zase hukot padajúcej vody a ďalšie lávky premosťujúce hlboké priepasti a ďalšie rebríky. Spolu ich bolo neuveriteľných 165. Všetky zachovalé, niektoré ešte voňajúce čerstvým drevom. Bez jediného zlomeného či chýbajúceho šteblíka. Nie ako v Slovenskom raji, kde iba zhrabnú peniaze na začiatku tiesňavy, a pri našliapnutí na 50-ročnú kovovú stúpačku sa pod človekom odtrhne železná lišta.
Po nezabudnuteľnom prechode nádhernou Medveďou roklinou sa dostávame k prvej chate, kde si doprajeme oddych, občerstvenie a ochutnáme miestne pivo. Pokračujeme po červenej značke (inú farbu totiž rakúski turisti nepoznajú) a dostávame sa k ďalšej chate Steirischer Jockl. Z terasy je krásny výhľad na okolité pohoria, vidno niekoľko zasnežených alpských hrebeňov. Kúsok pod chatou sa pri skalnom brale nachádza drevený kostolík Schüsserlbrunn. Samozrejme, že ani ten neušiel pozornosti našich fotoaparátov. Čaká nás ešte strmý výstup na najvyšší vrch dnešnej túry Hochlantsch. Po prekonaní posledných 350 výškových metrov stojíme na 1720-metrovom skalnatom vrchole, z ktorého vyčnieva vysoký kríž. Odmenou za namáhavý výstup sú úchvatné panoramatické výhľady na okolitú hornatú krajinu, na jazero Teichalmsee a na malebné dedinky. Zapisujeme sa do knihy a vyťahujeme slovenskú vlajku. Desiati naši turisti pred značkovanou cestou pomedzi kosodrevinu dali prednosť feratám, kde bolo potrebné použiť horolezeckú výbavu.
Vychutnajúc si pohľady z vtáčej perspektívy zberáme sa dole. Stretávame menšie stádo kozorožca alpského, vzdialenejšieho príbuzného našich kamzíkov. Tieto tvory sa však vyznačujú mohutnými parohmi. Nebolo problém priblížiť sa k nim aj na dva metre. U dvoch jedincov sa schyľovalo k bitke, ale pred kamerami si to radšej rozmysleli. Poslednou etapou túry bolo klesanie k jazeru Teichalmsee, ktoré strážila obrovská drevená krava. Komu sa dnešných 19 kilometrov málilo, mohol sa ešte prejsť náučným chodníkom ponad mokrade, kde sa okrem iných vzácnych rastlín vyskytovali aj mäsožravé rosičky. Ostatní ponavštevovali obchodíky so suvenírmi, odfotili si svadbu šmrncnutú rakúskym folklórom a o piatej hodine sme sa všetci nalodili do oddýchnutých autobusov na päťhodinovú cestu domov.
|
|
|
|
|
Horský potok pred roklinou |
Vstup do Medvedej tiesňavy |
Prvé rebríky |
|
