Dobrovodský hrad obliehaný Horcami
Predposlednú aprílovú sobotu sa turisti z Partizánskeho vybrali do Malých Karpát, aby po prvý raz navštívili Katarínsky kláštor a ruiny Dobrovodského hradu. Po daždivom a studenom týždni sa počasie trochu umúdrilo, takže zdolávať vlnitý terén mohla štyridsiatka účastníkov bez prílišného vystavovania sa vodným kvapkám.
Nenáročnú túru začíname v obci Naháč, ktorá sa spomína už v 16. storočí. Dlhú dobu tu žili Chorváti ukrývajúci sa pred rabujúcimi Turkami, preto viac ako polovica priezvisk je chorvátskeho pôvodu. Prvú našu dlhšiu zastávku si doprajeme pri zrúcanine Katarínskeho kláštora. Ruiny starobylého kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej sa nachádzajú na rozľahlej lúke. Kláštor patriaci františkánskemu rádu bol založený začiatkom 17. storočia. Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné múry s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Objekt sa práve rekonštruuje a po dokončení bude možný prístup aj do veže. O histórii a archeologických nálezoch nás podrobne informuje niekoľko náučných panelov.
Kúsok od zvyškov kláštora sa nachádza ďalší povšimnutiahodný objekt – múzeum lesnej železničky. Pozostáva z niekoľko desiatok metrov koľají, výhybky a na jednej zo slepých vetví odpočíva aj zopár originálnych vagónov slúživších na prepravu dreva. Železnica vraj mala dĺžku 50 kilometrov. Sprievodca nám poskytol podrobnejšie informácie a potešil sa tržbe za pohľadnice a magnetky. Je to už raz tak: keď niekam príde 40-50 turistov z Horca, kasteláni, sprievodcovia, ale aj výčapníci majú postarané o celotýždňovú tržbu.
Začína mierne popŕchať, ale nám to nevadí. Blížime sa totiž do dediny Dobrá Voda, kde najhustejší dážď prečkáme pri teplých nápojoch. Lokalita okolo obce bola najaktívnejšou slovenskou seizmickou oblasťou v 20. storočí a v roku 1906 tu zaznamenali najsilnejšie zemetrasenie na našom území. Na sklonku života tu žil a pôsobil významný slovenský dejateľ, spisovateľ a básnik Ján Hollý. Je pochovaný na miestnom cintoríne, ktorý sme tiež navštívili.
Posledným, ale najdôležitejším dnešným cieľom je Dobrovodský hrad. Leží na území prírodnej rezervácie Slopy. Pôvodne bol hrad gotickou strážnou pevnosťou postavenou v 13. storočí na mieste staršieho hradiska. Tvoril pretiahnutú stavbu s palácom, ten mal na oboch užších stranách štvorboké veže. Nechýbala ani kaplnka. Postupný zánik hradu zavŕšil koncom 18. storočia požiar. Z rozsiahleho objektu s niekoľkými nádvoriami sa zachovali zvyšky múrov, veží a časti opevnenia, ktoré sú prerastené vegetáciou. Napriek tomu sú ruiny malebným doplnkom tejto časti Malých Karpát. Tak ako Katarínsky kláštor, aj Dobrovodský hrad sme si dôkladne prezreli a pofotili. V súčasnosti tu prebiehajú rekonštrukčné práce, takže po niekoľkých storočiach úpadku sa pevnosť znovu zobúdza.
Opúšťame zrúcaninu a pokračujeme smerom k prírodnej rezervácii Slopy. Nachádzajú sa tu vápnomilné sutinové spoločenstvá Dobrovodského krasu. Na bralách sa vytvorili povrchové krasové formy – škrapy a krasové jamy. I my prechádzame okolo jednej hlbokej diery, na dno ktorej ani nedovidieť. Chodník pokračuje lesom; ten má miestami pralesovitý charakter. Rastie tu množstvo chránených rastlín, my stretávame konvalinky a klinčeky. Rozšíril sa tu aj medvedí cesnak. Zbierať sa však môže len v oblastiach, ktoré nie sú chránené. Napokon po prejdení 16 kilometrov prichádzame do Hradišťa pod Vrátnom. Trošku upršanú, ale veľmi zaujímavú poznávaco-turistickú akciu končíme prehliadkou tejto neveľkej malokarpatskej obce.
|
|
|
|
|
Štart v Naháči |
|
Pralesovitá vegetácia |
Blížime sa
ku Katarínskemu kláštoru |
