Zablatené, no krásne Javorníky

     Prvú októbrovú sobotu sa štyridsiatka turistov z TK Horec nechala odviezť autobusom do kysuckého mesta Čadca. Odtiaľ sa diaľkošlapi vydali na 25-kilometrovú túru po hrebeni Javorníkov. Nie veľmi vysoké pohorie, ktoré väčšinou tvoria nezalesnené kopce, poskytuje pekné výhľady na Malú Fatru, Beskydy, ale i na niektoré moravské vrcholy. Zlatým klincom 13. tohtoročného zájazdu horcov má byť návšteva rozhľadne na Marťákovom vrchu.

     Prvým kopcom, na ktorý sme za oblačnej a daždivej soboty vystúpili, bola Črhľa. Cestou otvoreným terénom ochutnávame lesné maliny, zbierame rýdziky a bedle. Najvyšším bodom dnešnej trasy je Chotárny kopec (906 m), kam prichádzame už sa slnečného počasia. O chvíľu sa však všetko mení a my znovu pociťujeme vlhkosť jesenného dažďa. Takéto prehánky nás sprevádzajú celý boží deň.

     Pokračujúc po lúčnom hrebeni už zďaleka vidíme na Marťákovom kopci kamennú vyhliadkovú vežu, ktorú dala postaviť obec Zákopčie pred šiestimi rokmi. Je to vyhľadávané turistické miesto na Kysuciach. Rozhľadňa má podobu stredovekej strážnej veže. Z jej 20-metrovej výšky, kam vedie 40 betónových schodov, je pekný výhľad na všetky svetové strany; pri dobrom počasí sa vraj dajú spozorovať aj končiare Západných Tatier. Pod vežou čupí drevený altánok s ohniskom. I my ho využijeme na občerstvenie a oddych.

     Čaká nás ešte výstup na Jakubovský vrch. Celý tento úsek Javorníkov bol v minulosti starou obchodnou cestou. Všade naokolo sú lazy a samoty, roztrúsené chalúpky a menšie hospodárstva. Z nich počuť bľakot oviec, bučanie kráv, i erdžanie koní. Posledná časť trasy je rozrytá lesnými strojmi. Ťažba dreva tu zanechala hotovú spúšť. Čvachtáme sa v blate, preskakujeme kaluže a jamy. Všetko zlé je však na niečo dobré. Vyhýbajúc sa zablateným koľajam kráčame radšej po okraji lesa a tu – jeden dubák, vedľa druhý, tretí, kúsok ďalej zopár hrabákov, i všadeprítomných suchohríbov. Bude dosť nielen na praženicu, ale aj na melencovú polievku.

     Napokon celí zablatení (a poniektorí aj dobití od bolestivých pádov) schádzame do dediny Nesluša. Tam je pred nami ešte niekoľko kilometrová túra po asfalte k stanovišťu autobusu. V teplej krčmičke sušíme prevlhnuté šatstvo a znamenité jedlá zapíjame pivkom či kofolou.