Tri dni v Krkonošiach

     Po niekoľkých rokoch sa výbor TK Horec znovu rozhodol zorganizovať viacdňovú turistickú akciu. V strede septembra počas troch voľných dní zamierilo 46 turistov k našim západným susedom, a to do pohoria nachádzajúceho sa na severnej hranici krajiny. Najvyšším vrchom Krkonôš a zároveň i celých Čiech je Snežka, ktorá bola hlavným cieľom prvého turistického dňa. Následne Horci navštívili prameň rieky Labe a tretí deň si pozreli Mumlavské vodopády.

     Po nepohodlnej 400-kilometrovej nočnej ceste autobusom pristávame ráno po siedmej hodine v Špindlerovom Mlyne pri hoteli Horní pramen. Počasie je nevľúdne, hotel ešte obsadený, cestovatelia nevyspatí – ale iné nám nezostáva, len si zobrať veci a vyraziť na prvú túru. Taxíky nás vyvážajú na Špindlerovku, odkiaľ už vedie turistická značka okolo Poludňových kameňov a Slazkeho domu až na Snežku. Na 1603-metrový vrch ide buď asfaltka alebo vydláždená cesta so zábradlím. Na vrchole je niekoľko chát v tvare lietajúceho taniera, meteorologická stanica, trigonometrický obelisk a rotundová kaplnka. Príliš civilizované prostredie nám veľmi neimponuje. Tak ako na Slovensku, kde vyšší z dvojvrchola Rysov patrí Poľsku, i tu si Poliaci vybrali najvyššiu časť Snežky a Čechom zostal ošmrdok. Postavili si na ňom aspoň známy bufet Poštovna. Je zamračené a miestami hmla. Ledva vidíme na poľskej strane známe plesá Malý a Veľký staw. Poberáme sa k ďalšej chate zvanej Luční bouda. Tá je povestná svojím vlastným pivovarom. Nachádza sa v úctyhodnej výške 1410 metrov a pivo má názov Paroháč. Parohatý mok sa vyrába v troch farbách a má celkom dobrú chuť. Cez Krakonošovu vyhliadku za hustého dažďa schádzame k nášmu hotelu, kde nás čaká bohatá večera.

     V sobotu sa opäť necháme vyviezť na Špindlerovku a po Ceste česko-poľského priateľstva prichádzame k Dívčím kameňom. Sú to výrazné žulové skaliská a balvany. Vrcholové skaly merajú až 8 metrov a ponúkajú výborné panoramatické výhľady. O kúsok ďalej sa podobný skalný útvar nazýva Mužské kameny. Prichádzame k Snežným jamám, ktoré tvoria tristo metrov hlboké ľadovcové priepasti. Na dne týchto karov ostali až do dnešných čias menšie jazierka. Krásne ich vidieť z vyhliadkových plošín. Žltá značka nás dovedie k prameňu Labe. Ten vyviera na Labskej lúke, kde bol postavený múr s erbmi 26 českých a nemeckých miest, ktorými Labe preteká. Dlhý oddych a teplé jedlá si dávame v Labskej búde a potom sa vydávame k najzaujímavejšiemu cieľu dnešnej túry. Je to 148-metrový Pančavský vodopád, najvyšší v Čechách. Je viacstupňový a viaceramenný. Na jar počas topenia snehu sa predlžuje až na 162 metrov. Okolo lyžiarskych stredísk, kŕmiac sa čučoriedkami, brusnicami a na potešenie aj rýdzikmi či dubákmi, napokon schádzame do Špindlerovho Mlyna, kde si prezrieme toto rázovité mestečko. Po večeri pripíjame oslávenkyni Ľudke k meninám, hráme pingpong a požierame zásoby rôznorodých pochutín.

     No a v nedeľu nás čakajú ďalšie vodopády. Z Rokytnice nad Jizerou sa lesnou cestou dostávame k Huťskému vodopádu. Je kaskádovitý, s celkovou výškou 20 metrov. V chate Dvořačky, ktorá stojí na križovatke turistických ciest, dopĺňame, ale aj vypúšťame prevádzkové kvapaliny. Cez úsek bohatý na čučoriedky prichádzame k chatke Krakonošova snídaně. Krkonošské turistické trasy, chaty, hotely a bufety sú vôbec presiaknuté zmienkami o tomto bájnom horskom duchovi a ochrancovi pred chamtivými hľadačmi pokladov. Pozdĺž riečky Mumlava, ktorá tečie na žulovom podloží, prichádzame k Mumlavským vodopádom. Voda padá po celej šírke koryta z výšky desať metrov. V skale vytvorila za pomoci jemného štrku obrie hrnce a kotly, v ktorých sa točí voda. Okolie vodopádu je bohaté na vzácnu flóru. Po vychutnaní si pohľadu na tieto Čertove oká a ochutnaní zabíjačkovej polievky v Mumlavskej búde schádzame do Harachova. Tam po prehliadke skokanských mostíkov naša trojdňová púť Krkonošami končí.