Z jedného Kriváňa na druhý

     Nielen vo Vysokých Tatrách sa týči vrch s hrdým názvom Kriváň. V Malej Fatre sú Kriváne dokonca dva. A práve tie boli cieľom turistov z klubu Horec, ktorí sa na najnáročnejšiu tohtoročnú túru vybrali prvú augustovú sobotu.

     Obavy neboli ani tak z dĺžky trasy, ale z úctyhodného, vyše 1500-metrového prevýšenia a tiež z tropických horúčav, ktoré niekoľko dní predtým umárali pospolitý ľud v celej našej domovine. I preto sa veľká väčšina účastníkov rozhodla využiť lanovku a z Vrátnej doliny sa za sedem minút pohodlne vyviezla do Snílovského sedla. Ušetrili si síce 800 metrov stúpania, ale ich rodinný rozpočet klesol o vyše 9 eur. Zo sedla už nebol problém vystúpiť na najvyšší vrch pohoria – 1709 metrov vysoký Veľký Kriváň. Trochu tam fúkalo, ale lepšie, akoby malo pripekať. Nesmela samozrejme chýbať vrcholová fotografia a pohľady z vtáčej perspektívy na krásnu slovenskú diaľ. Po pár hodinách chôdze nádherným hôľnatým hrebeňom a prechodom cez Pekelník sa turisti vyštverali aj na menšieho brata prvého Kriváňa – na Malý Kriváň. Tam sa stretli s deviatimi vytrvalcami, ktorí nevyužili výdobytky techniky a celú trasu absolvovali vlastnými nohami. Odmenou im bolo množstvo čučoriedok, malín a brusníc. A nielen to – v tráve sa hmýrili mladé masliaky, rýdziky, ba i kuriatka, ktoré sa na druhý deň premenili na paprikáš.

     Z Malého Kriváňa, kam teda okolo poludnia všetci postupne prichádzame, je fantastický výhľad na vodné dielo Žilina, na Nízke i Vysoké Tatry. Pekné slnečné počasie umožňuje dlhý oddych. Na vrchole stretávame príslušníkov okolitých národov; podaktorí vlečú aj 20-kilové batohy. Iste nesú potravu i pre naše hladné medvede. Lúčime sa s druhým Kriváňom, klesáme do sedla, stúpame na Stratenec, zase klesáme a cez Biele skaly sa dostávame na vrch Suchý. Neustála zmena výšky spôsobila niekoľkým turistom problémy s kolenami a chodidlami. Často musia oddychovať; ostatní sa im snažia pomôcť požičaním turistických palíc, pilulkami s minerálmi či bolesť tlmiacou masťou. Ešte hodinka chôdze a konečne si môžeme dopriať teplé jedlo a studené nápoje na chate pod Suchým. Porcie boli naozaj výdatné a chuťovo vynikajúce.

     Posledným zaujímavým cieľom je zrúcanina Starého hradu. Ten bol postavený v 13. storočí na pravom brehu Váhu v Strečnianskej úžine. Pôvodne sa nazýval hrad Varín, strážil považskú cestu a vyberalo sa tu mýto. Z jeho múrov je krásny výhľad na Domašínsky meander, v ktorom sa rieka Váh kľukatí ako had a stáča sa aj o vyše 180 stupňov. Po prejdení 24 kilometrov vyčerpaní schádzame do Nezbudskej Lúčky. Prezrieme si kompu a pohľadom na skalu so Strečnianskym hradom sa lúčime s Malou Fatrou.