Cena : členovia TK 15 €, nečlenovia 16 €.
FOTOALBUM
Kamzíky a svište v Monkovej doline
Plný autobus Horcov sa štvrtý letný deň zúčastnil nádhernej turistickej akcie v Belianskych Tatrách. Jedna z mála sprístupnených trás v tejto časti Tatier je Monkova dolina, ktorá vedie z obce Ždiar do Širokého sedla. Krásne slnečné počasie, fantastické výhľady, množstvo tatranskej zveri i rastlín – to všetko prispelo k nezabudnuteľným zážitkom pre pol stovky turistov.
V malebnej dedinke Ždiar sa vylodilo päťdesiat horcov a jeden pes z autobusu a po úvodnej fotografii sa vydali v ústrety Monkovej doline. Kedysi sa tu vyberalo aj vstupné, dnes je mýtna búdka opustená. Spolu s Dolinou Siedmych prameňov patrí len k dvom trasám sprístupnených v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry. Ostatné sú kvôli ochrane prírody už niekoľko desaťročí zatvorené. Počas 1000-metrového stúpania nás sprevádzajú náučné panely. Po ľavej strane padá do priepasti menší vodopád. Kúsok pred Širokým sedlom si všimneme viacpočetnú rodinku kamzíkov, ktoré spásajú bujnú vegetáciu. Nakoniec sa ich ukázalo až desať, z toho dve mláďatá. Jeden odvážnejší samec pred nami pobehuje ani je vo vzdialenosti 4 metre. Pod skalou sa zase naháňajú svište. Zdravia nás dlhým hvizdom a my odpovedáme cvakaním fotoaparátov.
V sedle, kde sa sá odpočinúť na lavičkách, sa nám otvára úžasný výhľad na Vysoké Tatry – a to netradične zo severnej strany. Ľudia sú totiž zvyknutí na pohľad od Mikuláša či Popradu. Dominuje tu Jahňací štít, na ktorom sa pohybujú drobučké postavy neznámych turistov neznámej národnosti. Za nami sa zas vypínajú neprístupné vápencové vrchy Ždiarska vidla a Havran. Cestou do Kopského sedla prechádzame rajskou záhradou plnou vzácnych kvetov, medzi ktorými je aj niekoľko druhov horcov. Prichádzame k väčšiemu snehovému fľaku, takže i začiatkom leta sa môžeme oddávať nielen guľovačke, ale i stavaniu snehuliakov. Na chladnom snehu sa vybláznila aj naša fenka Lola. V Kopskom sedle, ktoré oddeľuje Vysoké Tatry od Belianskych, je križovatka turistických ciest. Stretávame sa tu s našimi piatimi členmi, ktorí namiesto Monkovej doliny dali prednosť alternatívnej trase vedúcej od Belianskej jaskyne okolo chaty Plesnivec a popri Bielom plese.
Po dosiahnutí najvyššieho bodu schádzame dolinou Zadné Meďodoly do obce Tatranská Javorina. Kedysi sa v tejto oblasti ťažila meď. Náučný chodník je obdarený mnohými informačnými panelmi, z ktorých sa napríklad dozvedáme, že v okolí prebiehali pastierske vojny. Na čistinke nás čakajú dva hnedé medvede. Ešte pred chvíľou živé od strachu razom zdreveneli. Jednoducho sme boli v presile. Pomocou tabule nás prosia, aby sme ich zbytočne nerušili, keď sme sa už rozhodli prechádzať cez ich obývačku, spálňu a komoru. Kúsok nižšie sa Meďodoly napájajú na Javorovú dolinu a po pravej strane sa vypína mohutné bralo Muráňa.
Napokon prichádzame do cieľa v Tatranskej Javorine. Pôvodnými obyvateľmi dedinky boli železiari a uhliari. Po 16-kilometrovej túre si tu hodnú chvíľu dopĺňame vypotené tekutiny a ochladzujeme sa nanukmi. Zopár nás navštívilo netradičný drevený kostolík, ktorý dal začiatkom 20. storočia postaviť knieža Kristián Hohenlohe.
Dobre naladení sme si cestou domov zaspievali na Kráľovej holi a To ta Heľpa. Zlatým klincom programu bolo kúpanie sa v kameňolome pri motoreste Rieka. Keďže plavky so sebou nikto nemal, muselo sa trochu improvizovať. A tak sa nám nečakane odhalili aj niektoré nezmapované pahorkatiny a jedna verejnosti neprístupná jaskynka. Krásu našej prírody nám skutočne môže závidieť celý svet.
|
|
|
|
Belianske Tatry
zo Ždiaru |
|
|
Cez potok po rebríkoch |
