Zasnežená Panská Javorina

     Koncom januára sa turisti z Horca vybrali do neďalekého pohoria Považský Inovec. Na dvoch jeho vrchoch – Marháte a Panskej Javorine – sa nachádzajú drevené vyhliadkové veže, ktoré poskytujú nádherné kruhové výhľady do širokého okolia.

     Z rekreačnej oblasti Duchonka sa poberáme po náučnom lesníckom chodníku na Kulháň. Bohato vyzdobený vyše dvadsiatimi náučnými panelmi nás chodník vedie cez dve prírodné rezervácie. Dozvedáme sa zaujímavé informácie o rastlinstve a živočíšstve v tejto oblasti, ale aj o lesnej úzkorozchodnej železničke, ktorá tu pred pár desiatkami rokov slúžila na prepravu dreva a stavebného materiálu. Po hodinke prichádzame na Kulháň. Je to prírodná rezervácia s ochranou stáročných dubov. Poniektoré jedince mali taký hrubý kmeň, že ho ledva obtiahlo šesť turistov. Kulháň je známy aj rybníkmi s chovom, grilovaním a predajom pstruhov. Spoza ohrady na nás však necivia pstruhy, ale diviaky, ktorým tu človek vytvoril útočisko.

     Pomaly sa dostávame do lesa a Jeleňou dolinou stúpame k vrcholu. Kým v údolí bola hmla, tá sa s rastúcou nadmorskou výškou stráca a my si môžeme vychutnávať slnečné lúče. Prežiarené slnkom sú najmä horské lúky. Biely sneh a atrametrová oboha vytvárajú nádherný kontrast. A do toho množstvo stôp srniek a zajacov, ku ktorým pridávame aj odtlačky našich vibrám. Ako sa blížime k 943-metrovému vrcholu Panskej Javoriny, drevená rozhľadňa – sprvu pôsobiaca miniatúrne – sa zvačšuje a nakoniec sa ukáže v celej svojej 18-metrovej výške. Staneme si do závetria a dopĺňame energiu prinesenými krmovinami. Potom vychádzame na tretie poschodie veže, odkiaľ sa nám odhaľuje výhľad na celý hrebeň Inovca. Žiaľ, kvôli inverzii nevidíme vzdialenejšie pohoria, ani dedinky a zrúcaniny hradov v nižších výškach. Nevadí. I tak je tu krásne, takže na vrchole pobudneme vyše hodiny.

     Po zápise do návštevnej knihy začíname klesať cez Bielu Bukovinu k lesníckej chate. Tam vchádzame do doliny Železnica. Ako sme už spomínali, v rokoch 1911-1964 dolinou viedla 45-kilometrová úzkokoľajka, ktorú pomáhali stavať aj vojnoví zajatci z I. svetovej vojny. Vlaková súprava mala obyčajne 15 vagónov plne naložených drevom, ktoré sa vozilo do nábytkárskeho závodu v Topoľčanoch. V súčasnosti už po koľajach nie je ani stopy, drevo tu ťažia, spracúvajú a zvážajú modernejšie mechanizmy. Stretávame lesnícke autá i bežcov, tesne vedľa zurčí horský potok. Pred treťou hodinou prichádzame na Duchonku, kde naša 24-kilometrová zimná túra končí.

Štart na Duchonke	Náučná tabuľa hovorí o lesnej železničke		Dvestoročné chránené duby

	Moja najvydarenejšia selfka	Ba veru až šesť horcov bolo treba

Nádherná obloha nad Panskou Javorinou	Ešte 20 metrov	Oddych na vrchole	Na všetky strany

18-metrová drevená rozhľadňa		Z vtáčej perspektívy	Po schodoch, po schodoch...

Ľudské i zajačie	Ešte vrcholová fotografia...	a schádzame dole.	Výtvor prírody a či človeka?