Víchrica na Rokoši

     Prvá tohtoročná akcia turistického klubu Horec smerovala do Nitrických vrchov. Plný autobus záujemcov sa po ceste lemovanej veľkými stádami srniek dostal do Rudnianskej doliny. Vylodili sme sa v podhorskej dedinke Ješkova Ves a po novej žltej značke začalo vyše 40 odvážlivcov stúpať smerom k Prednému Rokošu. Odvážlivcov preto, že známi meteorológovia ako Iľko, Jurkovič, ale i náš Úradníček predpovedali na trojkráľový piatok až 14 stupňov pod nulou. Turisti sa však ani chladu, ani snehu neboja. Stačí sa primerane obliecť.

     A tak pomaly ale isto kráčame v 35-centimetrovom snehu najprv miernym brehom, neskôr strmým svahom. Miestami sa zabárame, miestami šmýkame, preliezame popadané konáre, chránime sa pred silnejúcim vetrom, oddychujeme, dopĺňame si energiu sladkosťami. Občas musíme použiť všetky končatiny, ktorými nás príroda obdarila. Najmenej zvyknutý na takéto arktické počasie bol turista tmavšej pleti Keen, ktorý pochádza nieže z inej krajiny, ale dokonca z iného kontinentu. Jeho rodným štátom je totiž Maurícius, ostrov v Indickom oceáne. Ten je známy najmä vzácnymi známkami.

     Vo vyšších polohách začalo poriadne fúkať a neskôr sa vietor zmenil na víchor. Opatrne postupujeme po strmom chodníku, až sa dostávame na Predný Rokoš. Neuveriteľne krásny je výhľad na Vtáčnik, Inovec, Tribeč a Veľkú Fatru, k tomu stromy zahalené bielou penou a atramentovo modrá obloha. Ešte nám zostáva okolo 200 výškových metrov, aby sme dosiahli 1010-metrový Rokoš – hlavný cieľ dnešnej túry. To však už zúri riadna víchrica a zo snehových dún nám fúka biely prach do očí. Skutočná teplota nie je až taká nízka, ako predpovedali ľudské i kremíkové mozgy, ale vďaka vetrisku mohlo byť hádam aj –16 stupňov. Cez Plevňu a sedlo pod Rokošom napokon prichádzame na vrchol. Do návštevnej knihy sa nám akosi nedarí zapísať – všetky tri perá boli zamrznuté. Oddýchli sme si aspoň pod novým prístreškom, pozreli si pamätník venovaný Ľudovítovi Štúrovi, z výšky sme obdivovali Uhrovský hrad a turistom z iných klubov sme popriali úspešný nový rok.

     Pôvodná zostupová trasa mala viesť cez Košútovu skalu do Nitrianskeho Rudna, ale keďže nebola prešľapaná, zišli sme radšej po modrej značke do Diviackej Novej Vsi. Tam pri teplej polievke, pizzi či káve skončila naša prvá tohtoročná túra. I keď počasie bolo naozaj mrazivé a nie všetci účastníci dosiahli vrchol, dôležité je zúčastniť sa, snažiť sa prejsť čo najviac a občas aj skúsiť prekonať samého seba.

Štart v Ješkovej Vsi	Po žltej značke	Zasnežené skalky a nádherná obloha	Kráčanie po hrebeni

	Na Prednom Rokoši	Pohľad na Košútovú skalu

Hlavný hrebeň Nitrických vrchov		Začala víchrica	Predný Rokoš a Plevňa, v pozadí Magura

Rudnianska priehrada, vľavo Temešská skala	Prístrešok na Rokoši		Kŕmenie a napájanie

Pri pamätníku Ľudovíta Štúra		Dnešná ponuka: klobása z mangalice

	Naši členovia uľahčujú Afričanovi Keenovi chôdzu