Cena : členovia TK 15 €, nečlenovia 16 €.
Autobus pôjde z PE cez Hradište, Vestenice, Lelovce a Prievidzu.
FOTOALBUM
Horci piatykrát v Raji - Nezabudnuteľná Sokolia dolina
Nádherné počasie sprevádzalo 58 turistov z Partizánskeho a okolia prvú júnovú sobotu, kedy mali naplánovaný autobusový zájazd do Slovenského raja. Kvôli veľkému záujmu sa do rekreačného strediska Čingov vybrali aj dve autá, no i tak sa všetkým záujemcom nedalo vyhovieť. Atraktívna Sokolia dolina je totiž skutočným pozemským rajom.
Po počiatočnom menšom blúdení – ako autobusu, tak i pešiakov – začíname túru dolinou Bieleho potoka. Okolo nás zurčia horské riavy so pstruhmi, cez cestu sa nám preplazil slepúch. Drevenými mostíkmi pokračujeme k ústiu rezervácie Kyseľ. O pár minút vchádzame do Sokolej doliny, ktorá je jednou z najdivokejších tiesňav Slovenského raja. Na začiatku nás víta Skalný vodopád, kúsok od trasy hučí Bočný vodopád a neskôr prichádzame k najvyššiemu vodopádu v Slovenskom raji – Závojovému. Ten padá z výšky 75 metrov, ktorú prekonáva niekoľkými kaskádami. Meno dostal na základe podoby jeho vodného prúdu s rozprestretým závojom. Tesne popri vodopáde vedú hore takmer kolmé kovové rebríky a tie sú prepojené mostíkmi. Úchvatný pohľad, ešte úchvatnejšie je však lezenie nahor. Hneď prvý rebrík je najextrémnejší v celom Raji – je totiž niekoľko metrov odsunutý od skalnej steny. Roklinu ukončuje Vyšný vodopád. Potom sa charakter územia mení: širšou a plytšou dolinou stúpa chodník lesom na Glackú cestu.
Ešte pár križovatiek, prístreškov, odpočívadiel a prichádzame na Kláštorisko. Toto rekreačné stredisko je známe hlavne ruinou kartuziánskeho kláštora z 13. storočia. Kláštor bol útočiskom obyvateľov pred tatárskymi hordami; v súčasnosti je v rekonštrukcii. V okolí sú chaty s možnosťou občerstvenia, takže i my využívame ponuku teplých jedál a studených nápojov. Nielen poloha strediska, ale aj ceny sú samozrejme vysokohorské. Niektorí horci radšej ako vyhodiť dve eurá za pol litra žltého moku prispeli na obnovu historického kláštora.
A potom už hor’ sa dole k Letanovskému mlynu. Prvý vodný mlyn tu bol postavený začiatkom 19. storočia, neskôr bol zrekonštruovaný a zmodernizovaný. Teraz sa v jeho blízkosti nachádza bufet a zopár domčekov v lone prírody. Po kávičke nás čaká posledný úsek cesty – prielom Hornádu. Je to sústava mostíkov a stúpačiek nainštalovaných na skalách pozdĺž rieky Hornád. Prielom vedie od známeho strediska Podlesok. Cez nie veľmi bezpečné stúpačky sa po prejdení 25 kilometrov dostávame späť do Čingova.
Tam čakáme na dvoch diaľkošľapov, ktorým sa trasa málila a vybehli ešte na známy Tomášovský výhľad. Starší turisti si určite pamätajú charakteristickú siluetu naklonenej borovice na okraji brala. Tá je už niekoľko desaťročí minulosťou. Fascinujúca vápencová skala sa týči nad hladinou rieky Hornád až do výšky 150 metrov. Tvorená je strmými, miestami až previsnutými blokmi vytvárajúcimi terasy. A tu zrazu prichádza z lesa divný zvuk, ktorý zjavne nevydáva žiadne divé zviera. Pár metrov od skaly, kam sa turisti musia štverať takmer hodinu, sa objavilo auto a vystúpili z neho dvaja policajti z čeľade Pomáhať a chrániť. Začali si všetko fotiť, filmovať a dokumentovať. Možno sa tu stal nejaký úraz alebo samovražda. To sa už dozvieme od pohotových reportérov z komerčných televíznych staníc. Na nás Slovenský raj pôsobil skutočne rajsky a radi sa tam niekedy opäť vrátime.
Cestou späť sme zažili ešte zopár zaujímavostí: Vysoké Tatry boli krásne osvietené, videli sme všetky hlavné vrcholy, hrebene Západných Tatier a Roháče. V Ružomberku sa jedna teta s roztiahnutými nohami opierala o budovu blízko hlavnej cesty. Asi aj ona absolvovala nejakú náročnú túru, potrebovala si oddýchnuť a prevetrať útroby. Za Nitrianskym Pravnom sme si zase v jarku všimli dve vykotené autá. Nablízku už boli záchranári a blížila sa aj sanitka. Opatrnosti nie je nikdy dosť – a nielen na horách.
|
|
|
|
|
Štart na Čingove |
Dolina Bieleho potoka |
|
|
