Výstup na Hochschwab
14.7.2018
Turisti zvládli náročný Hochschwab
V strede júla sa presná polstovka Horcov vybrala do Rakúska zdolať 2277-metrový vrch Hochschwab, ktorý sa nachádza v pohorí rovnakého názvu. Mohutné vápencové horstvo s náhornými planinami, strmými skalnými stenami, mnohými jaskyňami, závrtmi, škrapmi a sutinovými prúdmi ponúka okrem fantastických výhľadov aj stretnutia s čriedami kamzíkov a kozorožcov.
Dlhá nočná cesta začala pre nás už o druhej hodine rannej, aby sme okolo ôsmej zaparkovali pri reštaurácii Gasthof Bodenbauer v Štajersku a vydali sa na 10-hodinovú túru. I keď predpovede počasia neboli pred zájazdom veľmi priaznivé, nakoniec sa vyčasilo a my sme si užili aj za priehrštie slnečným lúčov. Inkriminované pohorie obsahuje vyše desať dvojtisícoviek. Naším cieľom bolo prekonať 1550 výškových metrov a dostať sa na výhľadový vrch Hochschwab. Najprv prechádzame dolinou Trawiestal, ktorá končí prudkým výstupom do sedla. Strmý kamenistý svah G´Hackte je zabezpečený lanami, reťazami, kovovými rebríkmi a stupačkami. V sedle Biwakschachtel sa nachádza bivak netradičného tvaru, niečo ako oblá plechová garáž. Poskytuje ochranu pred búrkou, je tam lekárnička, zápalky so sviečkami, kniha návštev a v prípade potreby tam môže niekoľko turistov aj prenocovať.
Ešte zopár stoviek metrov a prichádzame na dvojtisícový vrchol. Všade naokolo sa týčia ďalšie ostré štíty. Niektoré z nich (napríklad Klosterwappen) sme v predchádzajúcich rokoch už pokorili. Vyťahujeme klubovú i slovenskú vlajku a robíme vrcholové fotografie. Keďže nie je sa kam ponáhľať, na najvyššom bode pobudneme takmer hodinu. Nasleduje dlhá púť po náhornej planine. Jej vápencová podstata nám ponúka mnoho krasových útvarov, ako závrty, prepadliská a škrapy. Na protiľahlom svahu spozorujeme stádo kamzíkov, často počuť dlhé hvizdy svišťov a niekoľkí z nás mali šťastie stretnúť aj 10-člennú čriedu alpských nosorožcov, pardon, kozorožcov. No a z flóry nás na každom kroku pozdravujú zvončeky a hlavne chránené horce mnohých druhov a farieb – fialové, žlté či tmavomodré.
Po niekoľkohodinovej prechádzke po planine schádzame k horskej chate Häuselalm, kde si konečne doprajeme poriadny oddych posediačky a niečo aj do žalúdka. Jasné, že keď sa päťdesiat hladných a smädných Slovákov nahrnie do neveľkého priestoru, obsluha má čo robiť, aby stíhala nakladať a čapovať. Po doplnení paliva napokon prudko schádzame k východziemu miestu Gasthof Bodenbauer. Pracovníci hostinca, do ktorého sme sa natlačili, zrejme nečítajú našu internetovú stránku, a nemali preto dostatočnú zásobu guláša. Narýchlo dorábali tento žiadaný artikel svojským spôsobom – doliatím vody a doplnením párkov. Čo už? Hladu nerozkážeš. Zjedli sme aj varené párky plávajúce voľným štýlom v gulášovej šťave. Dôležité bolo, že náročnú 20-kilometrovú túru s rekordným prevýšením všetci bez problémov zvládli a tesne po polnoci sme šťastne dorazili domov.
