Po karpatských hradoch

     V Malých Karpatoch sú hrady a zámky zasiate skutočne nahusto. V neveľkom pohorí je ich najmenej dvanásť. 55 turistov z klubu Horec sa začiatkom októbra vybralo spoznať tri z nich, nachádzajúce sa na južnom svahu Karpát – Pajštún, Dračí hrádok a Biely kameň.

     Pôvodne bola naplánovaná aj návšteva pútnickej obce Marianka, ale zrovna tam prebiehala veľká púť, takže okrem množstva národa by nebolo ani kde zaparkovať. Autobus nás preto odviezol do susednej obce Borinka, odkiaľ už priamo viedla značka na prvý z hradov – Pajštún. Dnes sú z neho iba ruiny, ale kedysi patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré chránili severozápadné hranice uhorského štátu. V roku 1809 bol zdemolovaný napoleonskými vojskami a odvtedy je v ruinách. Pajštún je vstavaný do masívu veľkého brala, so zachovanou vstupnou bránou, otvormi okien, s niekoľkými arkiermi a stopami po klenbách. Prichádzame na rozsiahle nádvorie. Počasie je síce slnečné, ale medzi múrmi fúka silný vietor, ktorý sa podchvíľou mení až na víchricu. Hľadáme závetrie, aby sme si mohli v kľude oddýchnuť. Na hrade pobudneme asi štyridsať minút.

     Ďalej nás čaká druhá zrúcanina – Dračí hrádok. Nachádza sa na vrchu Úboč nad údolím Stupavského potoka. Vznikol v 13. storočí a pôsobil pri ňom Dračí rád, v ktorom boli sústredené najvplyvnejšie osobnosti vtedajšieho Uhorska. Na rozdiel od Pajštúna tu veľa múrov stáť nezostalo. Dominuje jedna trojmetrová stena a niekoľko prízemných múrikov. Poponúkame sa slaným pečivom a koláčmi, tečú i špeciálne nápoje z vylúhovaných orechov. Pokračujeme smerom na východ k významnej križovatke turistických ciest v Malých Karpatoch – k Bielemu krížu. Na rozľahlej lúke stojí chata a v areáli je kríž bielej farby. Neďaleko sa nachádza miesto, kde v roku 1966 spadlo bulharské lietadlo a zahynulo všetkých 82 ľudí. Dnes je tu však veselo. Okrem päťdesiatky nás pešiakov tu oddychuje množstvo cyklistov, ktorí zrovna dnes majú svoju cykloakciu. Karpaty sú totiž známe hustou sieťou cyklistických trás. Medzi cyklistami je aj niekoľko Partizánčanov a televízny športový komentátor pochádzajúci z nášho mesta Ján Hudok. Cvak-cvak a už je zachytený našimi digitálnymi foťákmi. Prázdne žalúdky zapĺňame gulášom a fazuľovou polievkou.

     Posledným dnešným cieľom je Biely kameň – zrúcanina gotického hradu nachádzajúca sa na zalesnenom návrší nad Svätým Jurom. Prichádzame k nemu krásnym malokarpatským lesom, ktorý nám ponúkol bedle, ale aj pohľad na mladého jeleňa či menšiu užovku. Hrad nahradil pôvodné staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Stavba kedysi zaberala veľkú plochu na návrší, no do súčasnosti sa zachovali iba ruiny. Viditeľné sú mohutné hradby a zvyšky gotickej tehlovej klenby na ústrednom nádvorí. Ešte pár minút a už prichádzame do starobylého vinahradníckeho mestečka Svätý Jur. Kým Partizánske nedávno oslavovalo 80. narodeniny, Jur má o jednu nulu navyše. Z historických pamiatok stojí za zmienku budova prvej konskej železnice v Uhorsku, drevená zvonica, hradby mestského opevnenia a viacero sakrálnych stavieb. My našu púť končíme na nádvorí, kde práve prebieha Jablkové hodovanie. Obchodníci v stánkoch ponúkajú najrozmanitejšie produkty z jabĺk: sladké i slané koláče, polievky, štrúdle, mušty a kompóty. K tomu je k dispozícií burčiak a mladé víno. Poochutnávame, čo sa dá a trochu sklamaní, že sme nenatrafili na reštauráciu s husacími pečienkami a lokšami, sadáme do autobusu. Vstrebané tekutiny z hrozna viacerých inšpirovali k spevu ľudových piesní. Keď sa vyčerpala slovenská ľudová nôta, prišli na rad evergríny od Gejzu Dusíka, ba dokonca aj clivé ruské piesne.