Návšteva Skalnej brány a Kolianovej
6.1.2018
Triatridsať horcov v Skalnej bráne
Prvá tohtoročná akcia zaviedla 33 horcov len pár kilometrov od rodného mesta. Z dolného pomníka sa turisti vrátane štvorročného Peťka vybrali k salašu a po náučno-relaxačnom chodníku, ktorý pred pár rokmi vybudovali študenti gymnázia, sa dostali až na lúku s bývalou chatou Ondrej. Áno, bývalou, pretože po chate dnes nie je ani pamiatky. Čo komu spravila, že musela byť násilne odstránená, to nikto netuší...
Po žltej turistickej značke, ktorú obnovovali naši kluboví značkári, prichádzame na Hlboké. Rozľahlé lúky a zopár domčekov tu vytvára romantickú atmosféru. Po chodníku so stopami konských kopýt prichádzame k novopostavenej kaplnke. Občerstvíme sa a spravíme prvý dnešný zápis do návštevnej knihy. Potom už stúpame k prírodnému úkazu, ktorý sa skrýva pod vrchom Kopanica. Uprostred hustého lesa čnie skalisko s niekoľkometrovým otvorom – Skalná brána. Vchádzame do brány a strmým šmykľavým briežkom sa dostávame na jej hornú úroveň. Blato okolo brány je skutočne klzké, musíme sa pridržiavať natiahnutých lán a konárov. Pri skale sa nachádza ďalšia kniha, takže pribudne druhý dnešný zápis. Po lese pobehujú srnky, vidíme nielen ich biele zadočky, ale aj množstvo bobkov. O pol kilometra ďalej si poriadne oddýchneme v sedle Plešovica, ktoré je známe ako križovatka šiestich lesných ciest a chodníkov. Jedna účastníčka prekvapila ostatných svojim pokrmom – ako vegánka nielenže vytiahla špeciálnu nádobu s ultra zdravým pokrmom, ale nemajúc iné nástroje, začala exotickú zeleninu pojedať paličkami čerstvo odlomenými zo stromu. Tak teda dobrú chuť. Väčšina však dala prednosť saláme, klobáse a iným vysoko škodlivým údeninám.
Zo sedla sa poberáme na lúku Kolianová. Okrem stola, lavičiek, horiaceho ohňa a vône špekačiek na nás čaká i tretia vrcholová kniha. Dnes tých zápisov bude veru požehnane. Zvítame sa s turistami z okolitých obcí, zaželáme si šťastný nový rok a poponúkame sa tuhými i kvapalnými rekvizitami. Kolianová je známa výskytom vzácnych poniklecov a ďalších chránených rastlín, ale i množstvom kliešťov, ktoré tu majú svoje hniezda. Zajeme si, pofotíme sa a po rozlúčke s priateľmi smerujú naše vibramy k dnešnému poslednému cieľu – k letohrádku Babylon nad Brodzanmi. Dnes zrúcanina, kedysi malebné letné sídlo Natálie Oldenburgovej, netere Puškinovej manželky. Letohrádok býval plný obrazov, vzácneho nábytku, hudobných nástrojov, množstva kníh a umeleckých diel. Na terase stál dokonca veľký hvezdársky ďalekohľad. Pred pár rokmi bola snaha o rekonštrukciu stavby, v súčasnosti je však znovu vydaná napospas zubu času. Zbúraná chata Ondrej, rozpadajúci sa Babylon, zničené sochy spisovateľov v brodzianskom parku – nie sme my náhodou na Slovensku?
Podaktorí autom, podaktorí autobusom, podaktorí peši popri hlavnej ceste a zopár vytrvalejších i cez pole okolo nevoňavého smetiska sa vracajú k dolnému pomníku, kde dnešná 19-kilometrová túra končí.