Slovenský kras

22.9.-23.9. 2018

1. deň - Zádielskou tiesňavou k Turnianskemu hradu : Zádiel – Zádielská tiesňava horáreň – Na Skale – Turniansky hrad – Turňa nad Bodvou.   
Parametre trasy :  Dĺžka 13 km, prevýšenie 570 m, menej náročná túra. (Celkom 5 hodín)

2. deň - Kojšovská hoľa : Zlatá Idka (parkovisko) – Golgota – sedačková lanovka – rázcestie – Kojšovská hoľa - chata Erika - Spálenica - sedačková lanovka – Zlatá Idka (parkovisko).   
Parametre trasy :  Dĺžka 15 km, prevýšenie 700 m, stredne náročná túra. (Celkom 5,5 hodiny)

Lokalita : Slovenský kras, Volovské vrchy - Gemer
Ubytovanie : Penzión Jozefína v Krásnohorskej Dlhej Lúke.

Po príchode do Zádielu okolo 9:00 ideme hneď na prvú túru do Zádielskej tiesňavy. V závere trasy nás neminie výstup na Turniansky hrad. Po návrate sa dopravíme do Krásnohorskej Dlhej Lúky, kde sa ubytujeme v dvoj až štvorposteľových izbách. Nasleduje bohatá večera a kultúrny program s harmonikou a spevom.
V nedeľu ráno nás budú čakať švédske stoly. Potom sa odoberieme do obce Zlatá Idka, odkiaľ začne túra na Kojšovskú hoľu. Cestou domov sa zastavíme v Betlari, kde si pozrieme park a kto má záujem, môže navštíviť aj kaštieľ (8 eur).

Popis :
   Zádielska tiesňava – nachádza sa vo východnej časti Slovenského krasu hneď za malebnou obcou Zádiel. Chotárny potok vytvoril v mohutných vápencových vrstvách malé vodopády a kaskády. Monumentálna krasová tiesňava je dlhá priblížne 3,5 km. Miestami je len 10 metrov široká (Zádielska brána) a jej vápencové steny dosahujú výšku cez 310 metrov, čo ju zaraďuje medzi najhlbšie tiesňavy na Slovensku. Najväčším a najdlhším stupňovitým vodopádom je Veľká Zádielska kaskáda. Z kamenných útvarov v kaňone zaujme svojim tvarom hlavne 105 metrov vysoká Cukrová homoľa. Nachádza sa tu samozrejme aj niekoľko jaskýň.
   Turniansky hrad – zrúcanina hradu zo 14. storočia týčiaca sa nad obcou Turňa nad Bodvou. Stojí na krasovom vrchu, ktorý tvorí juhovýchodný výbežok Zádielskej planiny. Už v roku 1198 tu stál malý hrádok. Ten neskôr slúžil na ochranu proti Tatárom. Dlhé obdobie vlastnili hrad Tornayovci. Od konca 17. storočia je v ruinách. Dodnes však stoja múry jednotlivých objektov - bašty, múry opevnenia, paláce a veža.
   Kojšovská hoľa – 1246-metrový vrch patriaci do oblasti Slovenského rudohoria. Je to rozložitý, hôľnatý kopec zarastený trávou a vresom. Z lúčneho vrcholu sa ponúka prekrásny kruhový výhľad na panorámu Nízkych a Vysokých Tatier, ako aj celej východnej časti republiky. Pri dobrej dohľadnosti je vidieť aj časť územia Maďarska i Ukrajiny.

Doprava : Vlastným autobusom. Odchod 22.9. v sobotu o 4:45 zo sídliska Šípok, o 5:00 od železničnej stanice.
Autobus pôjde z mesta cez Hornú Ves a Žarnovicu. Mimomestskí turisti sa dostavia na jedno z nástupných miest.
Predpokladaný návrat : 23.9. v nedeľu okolo 22:00
Cena : členovia TK 40 €, nečlenovia 45 €.   V cene je doprava, ubytovanie a polpenzia (v sobotu večera, v nedeľu raňajky).

FOTOGRAFIE


Dva dni v Gemeri


     Po minuloročnej trojdňovej návšteve Krkonôš sa turistický klub Horec tento rok vydal na dvojdňové spoznávanie krás Gemera. Naplánovaný bol prechod známou Zádielskou roklinou, výstup na Turniansky hrad, túra na Kojšovskú hoľu a návšteva kaštieľa v Betliari.


     Predposledná septembrová sobota sa po krásnom počasí minulých týždňov premenila na chladný a daždivý deň. To však neodradilo takmer päťdesiat turistov, aby sa hneď po príchode do obce Zádiel vydala do Zádielskej tiesňavy, ktorá sa nachádza vo východnej časti Slovenského krasu. Chotárny potok vytvoril v mohutných vápencových vrstvách malé vodopády a kaskády. Monumentálna krasová tiesňava je dlhá priblížne 3,5 kilometra a jej vápencové steny dosahujú výšku cez 310 metrov. To ju zaraďuje medzi najhlbšie tiesňavy na Slovensku. Samozrejme, že bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Obdivujeme strmé skalné steny a najmä 105 metrov vysokú Cukrovú homoľu. Nachádza sa tu aj niekoľko jaskýň. Po oddychu a ohriatí sa v horárni stúpame ku križovatke Na Skale. Popri Krkavčích skalách, odkiaľ je fantastický výhľad do hĺbky rokliny, sa chodníkom plným vápencových skaliek dostávame k Turnianskemu hradu. Je to zrúcanina hradu zo 14. storočia týčiaca sa na hôľnatom kopci nad obcou Turňa. Už v roku 1198 tu stál malý hrádok. Ten neskôr slúžil na ochranu proti Tatárom. I keď hrad je od konca 17. storočia v ruinách, dodnes však stoja múry jednotlivých objektov – bašty, opevnenia, paláce a veža. Porobíme fotografie malebných ruín a napokon schádzame dole do dediny, kde si v miestnej restaurácii doprajeme dlhý oddych, a hlavne teplé jedlá a nápoje.

     Cestou k penziónu v Krásnohorskej Dlhej Lúke sa ešte pristavíme pri Mauzóleu Andrássyovcov. Je to ojedinelá pamiatka secesného staviteľstva na Slovensku. Postaviť ho dal začiatkom minulého storočia gróf Dionýz Andrássy. V prítmí interiéru sa vyníma kupola s pozlátenou výzdobou. V mauzóleu sa nachádzajú dva sarkofágy s pozostatkami grófa a jeho manželky Františky. Dnu sme sa však nedostali, pretože bolo „obsadené“.

     Po ubytovaní sa v penzióne zopár účastníkov išlo pozrieť vstup do Krásnohorskej jaskyne. Okolie brány zdobili kaskády vytvorené na miestnom potoku. Z náučných panelov sme sa dozvedeli zaujímavosti z histórie objavovania okolitých jaskýň. Do podzemných priestorov sme sa však nedostali, pretože sa treba objednať deň vopred. Po bohatej večeri nás vyše dve hodiny svojou harmonikou, spevom a pikantnými vtipmi zabával šofér autobusu Dodo Halák. Radi by sme niektorý z vtipov aj uverejnili, ale fakt sa nedá...


     Na druhý deň sa presúvame do Zlatej Idky, odkiaľ stúpame na Kojšovskú hoľu. 1246-metrový vrch je rozložitý, hôľnatý kopec zarastený trávou a vresom. Jeho výška je presne o sto metrov menšia ako výška nášho Vtáčnika. Kojšovská hoľa je známa aj ako lyžiarske stredisko so sedačkovou lanovkou a vlekom. Z lúčneho vrcholu sa ponúka prekrásny kruhový výhľad na panorámu Nízkych a Vysokých Tatier; pri dobrej dohľadnosti je vidieť aj časť územia Maďarska a Ukrajiny. Žiaľ, zrovna v čase, keď sme dosiahli vrchol, privial vietor hustú hmlu, takže výhľady nám neboli dopriate. Zapisujeme sa do návštevnej knihy, poponúkame sa sladkým i slaným pečivom a schádzame k chate Erika, kde si do držky dávame držky a ďalšie ingrediencie z horúcich polievok. Nasleduje 700-metrový zostup späť na parkovisko. V blízkosti zelenej turistickej značky nachádzajú niektorí z nás urastené kozáky, dubáky a bedle. Cez križovatku Spálenica a okolo cvičnej horolezeckej steny schádzame k autobusu a okolo tretej hodiny sa vydávame na spiatočnú cestu.

     Posledným zastavením bol kaštieľ a park v Betliari. Tento kaštieľ nepostretol osud ostatných slovenských šľachtických sídiel – jeho zariadenie nebolo rozkradnuté, obekt nebol prestavaný a už vyše sedemdesiat rokov slúži účelom múzea. Všetko, čo sa v interiéroch nachádza, patrilo členom rodu Andrássy, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí. V stánkoch si kupujeme pohľadnice, magnetky a ďalšie upomienkové predmety. Po protestoch a zmene rozhodnutia o priskorom odchode domov si časť našich turistov mohla prezrieť bohaté zbierky nábytku, bytových doplnkov, umeleckých predmetov a zoologických exponátov. Druhá časť sa zase prešla po rozľahlom historickom parku s vzácnymi drevinami, sochami, jazierkami, fontánami a umelým vodopádom. Návštevou Betliara sa skončila zaujímavá turisticko-poznávacia akcia klubu Horec zameraná na spoznanie Gemera a Slovenského krasu.