Naročna túra v Lúčanskej Fatre

     Malá Fatra sa delí na dve časti: severnejšie sa nachádza tá známejšia a navštevovanejšia Krivánska Fatra a južnejšie zase Lúčanská Fatra. Tej prvej dominuje Vrátna dolina, Jánošíkove diery, Veľký a Malý Kriváň, Chleb či Rozsutec, tej druhej zase Kľak, Minčol a známe lyžiarske stredisko Martinské hole.

     Presná polstovka turistov z klubu Horec sa druhú júnovú sobotu vybrala na 22-kilometrový prechod Lúčanskou časťou Fatry. Túra nebola náročná ani tak svojou dĺžkou, veď pre bežného turistu ani 25-30 kilometrov nie je nič neprekonateľné. Náročná bola prevýšením: vystúpať strmo hore 1370 metrov a potom tak isto hlboko klesnúť – to dá kolenám a bedrovým kĺbom naozaj zabrať. Prvým vrcholom, ktorý sme po dvoch hodinách stúpania dosiahli, bola Horná lúka a nasledoval vrch Veterné. Tu – podľa očakávania – trochu fúkalo, dôležité však bolo, že nás nezastihol nejaký hustý lejak. Pod Hornou lúkou sa nachádza sympatická chatka, ktorá je vždy k dispozícii turistom, čo si potrebujú oddýchnuť, schovať sa pred búrkou alebo skloniť hlavu počas noci. Jej názov Grandhotel Partyzán je vskutku hoden ponuke: pestré vybavenie s umývadlom, hrncami a šálkami, okolo tridsať miest na spanie, piecka, sviečky a zápalky, nechýbali dokonca ani knihy pre prípad dlhšieho pobytu. Všetko samozrejme zadarmo, iba tak pre radosť pocestných.

     My sme dlhší pobyt v grandhoteli nepotrebovali; po občerstvení sa poberáme na najvyšší vrch Lúčanskej Fatry Veľká lúka. Vo výške 1476 metrov sa zapisujeme do návštevnej knihy. Pred nami už vidíme koncové stanice troch vlekov známeho lyžiarskeho strediska Martinské hole. Na susednom kopci Krížava sa do výšky 116 metrov týči rozhlasový a televízny vysielač. Vedľa vysielača sa nachádza voľne stojaca oceľová telekomunikačná veža, ako aj veľká obslužná budova. Súčasťou vysielacieho strediska je i pracovisko pre riadenie letovej prevádzky monitorujúce vzdušný priestor nad Slovenskom. Popri betónovom plote obchádzajúc kaluže a rozbahnené miesta klesáme do sedla a potom stúpame na posledný dnešný vrch Minčol. Na vrchole je umiestnený veľký kovový dvojkríž a schránka s knihou. Tu si doprajeme dlhý oddych a kocháme sa kruhovým výhľadom na okolité pohoria, ako i mestá v doline. Na jednej strane sa rozprestiera Žilina s vodnou nádržou, na druhej strane Martin a Vrútky. V pozadí do výšav siahajú vrcholy Veľkej Fatry. Nádherné slnečné počasie, krásna príroda a slovenské turistky – niet dôvod sa niekam ponáhľať. Porobíme fotografie, nalepíme na kríž náš znak, spravíme zápis do vrcholovej knihy.

     Posledný úsek smeruje strmo dole do Vrútok. Cestou prechádzame okolo kanóna, ktorý pripomína boje počas poslednej svetovej vojny. Oddychujeme na spílených kmeňoch, zbierame dubáky, skáčeme cez potok a napokon prichádzame do mestečka Vrútky, časť Piatrová. Tam – tentoraz v skutočnom hoteli – tiekli vysmädnutými hrdlami nápoje, dole pažerákom kĺzali teplé jedlá a nanuky. Ochutnali sme aj zákusky a pálenku, čo poslal majiteľ autobusu, keďže práve dnes vydáva dcéru. Napriek značnému prevýšeniu vytrénovaní horci trasu bez problémov zvládli, čo bol akýsi tréning na ďalšie náročné letné akcie ako budú Roháče, Vysoké Tatry alebo rakúsky Hochschwab.