Turisti na dvoch rozhľadniach

     Javorníky sú pre turistiku veľmi vďačné pohorie. Nevyskytujú sa tam príliš vysoké vrchy a z hrebeňa, ktorý sa tiahne prevažne pozdĺž slovensko-českej hranice, sú krásne výhľady. Nachádza sa tu množstvo rezervácií a prírodných pamiatok. Počas prechodu možno okrem prírody obdivovať malebné domčeky na lazoch a vychutnať si pohľad z viacerých rozhľadní.

     Predposledným, teda pätnástym tohtoročným zájazdom turistického klubu Horec bola návšteva Kysuckého hrebeňa Javorníkov. Menej náročná 17-kilometrová túra začala pri známej reštaurácii u Melocika, iba dva kilometre pred hraničným prechodom Makov. Kým hlavné vrcholy pohoria sa nachádzajú na západ od tohto miesta, my sme sa vybrali opačným smerom. Treba spoznať aj východnú časť horstva. Predpoveď počasia – celodenný dážď – sa našťastie nenaplnila, takže okrem občasného mrholenia mohla päťdesiatka horcov bez totálneho premočenia absolvovať celú naplánovanú trasu. Isteže, pôda bola zablatená a šmykľavá, a tak sa občas stalo, že niektorý turista skončil na zemi a trošku sa vyváľal v bahne. Blato však nie je smrteľne jedovaté, takže nič vážne sa nestalo. Doma sa všetko očistí a operie.

     Prvú zastávku sme si dali pri 19-metrovej drevenej vyhliadkovej veži Luby. Po troch rebríkoch sa dalo dostať na vrchné poschodie. Výhľad nám kazila hmla. Keď sa však po chvíli rozplynula, mohli sme z výšky sledovať roztrúsené domčeky v lazoch na susedných úpätiach. Nasledoval pochod mokrým chodníkom. Po dvoch hodinách prichádzame do sedla Semeteš. Prechádza ním spojnica medzi Kysucami a Považím. Vedie tadiaľto aj cyklotrasa a zimná bežkárska trasa. V motoreste, ktorý prevádzkovatelia otvorili kvôli nám o hodinu skôr, sme si dali teplé či studené nápoje, i niečo tvrdšie na zahriatie. Isteže, kvôli päťdesiatim zákazníkom sa krčmárom oplatilo odbehnúť si aj od zabíjačky, ktorá práve zúrila povedľa. A prečo sa reštauračné zariadenie volá U Cipára? V neďalekej obci Vysoká nad Kysucou sa totiž narodil akademický maliar Miroslav Cipár.

     Po oddychu pokračujeme popri ďalších pekne upravených lazoch; jeden z nich má názov Záblatie, čo presne charakterizuje súčasnú kvalitu lesného chodníka. Ten je navyše rozrytý lesnými strojmi a možno i motokárami. Prichádzame k rozhľadni Kamenité v nadmorskej výške 834 metrov. Je to menšia veža stojaca tesne vedľa telekomunikačného vykrývača. Jej výška je síce len 6 metrov, ale tvar má unikátny. Spodná časť murovaná, vrchná časť drevená s peknou ihlanovitou strieškou. Rozhľadňa ponúka pohľad na Beskydy, Malú Fatru či Západné Tatry. V blízkosti stojí aj väčší altánok, kde sme si posedeli a naplnili naše hladné žalúdky. Potom sme už po žltej značke zišli do cieľa dnešnej túry, do obce Dlhá nad Kysucou. Počkali sme na dvoch účastníkov, ktorí si trasu predĺžili o návštevu Jakubovského vrchu. Akonáhle autobus naštartoval a vydal sa na cestu domov, začalo pršať. To nás však už netrápilo. My sme sedeli v suchu a pohostinné turistky ponúkali priateľom sladkosti, či už ručne napečené, alebo kúpené.