Trojdňovka na Morave

20.9.-22.9. 2019

Čarokrásne tri dni na Morave

     Ako už býva zvykom, v druhej polovici septembra sa turisti z klubu Horec vyberajú na viacdňový pobyt do niektorého slovenského alebo českého pohoria. Pred rokom to bol Slovenský kras, tento rok padla voľba na moravský Králický Sněžník a Hrubý Jeseník. Nádherné jesenné počasie, dobré ubytovanie a hlavne zaujímavé túry ocenilo 45 spokojných horcov.

     V noci zo štvrtka na piatok 20. septembra nás pohodlný autobus doviezol na Dolní Moravu. „Pohodlný“ zdôrazňujeme preto, že po dlhom čase sa na túru vezieme vo vozidle, kde nie sú sedadlá nahustené ako sardinky a neoškierajú sa nám kolená. Prvá z troch túr smeruje do pohoria Králický Sněžník, ktorému dominuje skalnatý vrch s rovnomenným názvom. Trasa začína náučným chodníkom, ktorý je určený najmä detským návštevníkom; panely ponúkajú úryvky povestí a rozprávok, sú pekne ilustrované. Nechýba ani drevený traktor, ako stvorený pre nášho najmladšieho a najmilšieho účastníka – štvorročného Adamka. Pokračujeme prudkým stúpaním popri lanovke k chate Slaměnka. Hneď vedľa stojí kovové monštrum – Stezka v oblacích. Niečo podobné máme u nás nad Bojnicami. My uprednostňujeme občerstvenie a voňavú kávičku na chate. Potom už miernejším stúpaním prichádzame k poľovníckej chate a popri Podbielke sa dostávame na Králický Sněžník. Názov dostal podľa toho, že snehová pokrývka tu môže pretrvávať až po dobu ôsmich mesiacov. Najvyššie časti Sněžníka tvoria hole s typickou subalpínskou vegetáciou. Pod vrcholom nás zaujme socha malého slona. Žeby tu kedysi slony spásali čučoriedky? Je ich na okolí skutočne neuveriteľne veľa a sú riadne veľké. Ešte si odfotíme torzo bývalej chaty, murovanú búdku, kde pramení rieka Morava a pomaly prichádzame na vrchol. Ten sa nachádza už za štátnou hranicou, teda na poľskej strane, a jeho výška je 1426-metrov. Česká vetva má o dva metre menej. Pri zostupe dole sa najprv brodíme v bažinách, potom nás pomýlia dve žlté značky, z ktorých jedna sa akosi nedostala na oficiálnu mapu. Napokon prichádzame k chate Návrší a po skonzumovaní parených buchiet s čučoriedkovou plnkou končíme prvý turistický deň v dedinke Stříbrnice. Ubytujeme sa v Hoteli na Trojce a deň zavŕšime výdatnou večerou.

     Raňajky na rozdiel od večere vychváliť nemôžeme: raz na švédskom stole chýba šunka a syr, raz zase párky alebo zelenina. Akoby personál nevedel, že nás bude takmer pol stovky. To pred dvoma rokmi v Krkonošiach sme sa mohli pri raňajkách napchať ako husi. Autobusom sa presúvame do pohoria Hrubý Jeseník a zo sedla Skřítek vyrážame na druhú túru. Trasa vedie prírodnou rezerváciou Praděd, ktorá je jedna z najväčších v Čechách. Najprv obdivujeme pozoruhodný prírodný útvar Stracení kameny, o chvíľu nato Jelení studánku a po krásnom hôľnatom hrebeni sa dostávame k chate Ovčárna. Na najvyšší bod dnešnej trasy to už nie je ďaleko, navyše k nemu vedie asfaltová cesta. Je to 1491-metrový vrch Praděd, na ktorom sa týči vysielač s vyhliadkovou vežou. Vrchol 162 metrov vysokého vysielača presahuje i najvyšší vrch Čiech Sněžku. Zrovna dnes tu zúria akési preteky na kolobežkách, takže sa každú chvíľu musíme vyhýbať pretekajúcim Poliakom. Relax si dávame v reštaurácii pri dobrom jedle a špeciálnych nápojoch. Niektorí sa za 100 českých korún vyvezú výťahom na vyhliadkovú plošinu a vychutnávajú si panoramatický výhľad z vtáčej perspektívy. Popri farme s hovädzím dobytkom prichádzame k ďalšej chate. Tentoraz je to Švýcarna, jedna z najstarších budov v oblasti Jeseníkov. Štýlová chata má vyše 130 rokov. Kúsok nad ňou sa nachádza vrch Malý Děd. Po drevených mostíkoch, ktoré vedú ponad slatiny a vlhké rašeliniská, prichádzame do Červenohorského sedla. Tam už čaká náš 45-miestny autobus. Pred siedmou hodinou pristávame pri hoteli. Šiesti otužilci sa vrhli do bazéna s 11-stupňovou vodou a zmyli zo seba nielen prach, ale i únavu. Po večeri sa do hlbokej noci niesli v jedálni krásne slovenské piesne.

     Tretí deň bola naplánovaná najkratšia túra, a to v severnej časti Jeseníka. Kde sme včera skončili, tam dnes začíname. Prvou zastávkou po úvodnom stúpaní je malý drevený kostolík a kúsok za ním Vřesová studánka. Voda vyviera vo vnútri sympatickej kamennej vežičky. Asi kilometer odtiaľ sa nachádza fotogenické kamenné okno a potom sa už všetci vyštveráme na skalu Keprník. Vidieť z nej nielen včerajší Praděd, ale aj predvčerajší Králický Sněžník. Občerstvenie nás čaká v chate Jiřího pod vrchom Šerák. Umelú lezeckú stenu namontovanú priamo v jedálni nemohol ignorovať náš najmladší turista a neúnavne a opakovane na ňu lozil. Svoje lezecké schopnosti si neskôr vyskúšal aj na ozajstných skalách, ktoré sa nám priplietli do cesty. Obří skály sú rozsiahly útvar pozostávajúci zo 16-metrových balvanov, ktoré sa znenazdajky vynoria na takmer rovnej pláni. Ešte pred 40 rokmi boli zakryté hustým lesom. Stromy však zničila veterná smršť a vďaka tejto prírodnej katastrofe sa odkryl pohľad na impozantné skalné bloky. Tí odvážnejší vylezú až na samý vrchol. Ešte nás čaká zostup popri Vražednom potoku a okolo tretej hodiny prichádzame do rekreačnej oblasti Ramzová. Studené pivko, teplé párky a ide sa domov.

     Po celý čas, teda od piatku do nedele, sprevádzalo nás horcov ustálené slnečné počasie, i keď v tisícmetrových výškach fúkal studený vietor. Po prekonaní 65 kilometrov a zdolaní 2350 výškových metrov sa bez úrazov spokojní a zrelaxovaní vraciame domov.