Fantastická jeseň na Ohništi

     Po trinástich rokoch si horci zopakovali výstup na vrchy Slemä a Ohnište, ktoré sa nachádzajú v pohorí Nízke Tatry. Krásne slnečné jesenné počasie umožnilo ďaleké výhľady na celé Vysoké Tatry, úchvatné boli najmä zasnežené Roháče a do neba týčiaci sa Kriváň.

     Vyše pol stovky turistov z TK Horec navštívilo druhú októbrovú sobotu národný park Nízke Tatry. Dnešný výstup začal v obci Liptovská Porúbka. Popri chatovej oblasti a cez dolinu ozdobenú okrem blata aj vápencovými bralami strmým stúpaním vychádzame na lúky Brtkovica. Ešte strmším chodníkom sa popri partizánskych bunkroch s náučnými tabuľami dostávame na prvý dnešný vrchol Slemä. Vrch je známy tragédiou, ktorá sa tu odohrala počas II. svetovej vojny. V jeden zamračený pochmúrny piatok, presne pred 75 rokmi, tu havarovalo vojenské lietadlo. 19 slovenských a ruských vojakov našlo pod troskami svoju smrť. Dnes sa na mieste havárie nachádza pamätník s menami obetí. V okolí sú doteraz roztrúsené veľké kusy hliníkového plechu. Z vrcholu nám príroda poskytla obmedzený výhľad na západnú stranu, kde sa vypínajú najvyššie kopce Nízkych Tatier – 2043-metrový Ďumbier a lanovkami opradený Chopok.

     Po zápise do vrcholovej knihy klesáme cez Prednú poľanu do Michalovského sedla a odtiaľ stúpame na najvyšší bod dnešnej túry Ohnište. Čučoriedky už mali po sezóne, zobli sme si aspoň zopár černíc. V tráve na lúke sa vyhrievala vretenica. Hodinu po poludní prichádzame na vrchol. Ohnište je národná prírodná rezervácia s množstvom vápencových i dolomitových stien, terás a krasových útvarov, ako sú škrapy a závrty. Úzkym chodníčkom vedúcim popod bralá sa dostávame k 125-metrovej Veľkej ľadovej priepasti. Tá bola vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku. Kvôli bezpečnosti je otvor obohnaný dreveným zábradlím. Na tabuli sa dočítame, že už v roku 1939 zostúpila na dno výprava slovenských jaskyniarov. Okrem priepasti si pozrieme i kamenný otvor podobajúci sa ľudskej šľape. Ohnište je však preslávené najmä Jánošíkovým oknom, ktoré sa nachádza na západnej strane masívu. Je to vyše 11-metrov vysoká skalná brána, najväčšia na Slovensku. Nielen neživé prírodné výtvory, ale aj rastlinstvo v rezervácii je netradičné a často má charakter pralesovitej vegetácie vrátane popadaných stromov a vyvrátených koreňov. Toto územie preto patrí k najvýznamnejším botanickým a zoologickým lokalitám v našej krajine. Z výšin Ohnišťa sme mali možnosť opäť obdivovať hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Po dostatočnom oddychu a preskúmaní prírodnej rezervácie schádzame strmým chodníkom do Svidovského sedla, kde si oddýchneme v peknom drevenom altánku. Odtiaľ už pohodlnou cestou popri potoku kráčame smerom k horskej dedinke Malužiná. Tesne pred cieľom, na okraji národného parku, nás ohúril obrovský kameňolom. Kým pred 13 rokmi aj v sobotňajších popoludňajších hodinách fungoval a zamoroval okolitú prírodu bielym prachom, dnes si našťastie čerpal dovolenku.

     Náročnú túru s prevýšením takmer 1200 metrov zvládlo všetkých 52 turistov. Krásny deň ukončili horci pri výbornej teplej večeri v známom motoreste Rieka a pozreli si aj Šútovské jazero nachádzajúce sa kúsok za reštauráciou. To vzniklo na mieste bývalého kameňolomu. Okrem kúpania jazero slúži aj na výcvik záchranárskych psov.