Úchvatné výhľady z Rakytova

     Po daždivom týždni sa konečne vyčasilo, a tak sa štyridsať turistov z klubu Horec mohlo bez obáv z prechladnutuia vydať na svoju ôsmu tohtoročnú akciu. Cieľom bolo vystúpiť na dva vrcholy vo Veľkej Fatre a navštíviť tri prírodné rezervácie.

     Pohorie Veľká Fatra má dve vetvy: západnú turčiansku a východnú liptovskú. V tej prvej sa nachádza napríklad vrch Lysec, Veľkofatranský Kľak a lyžiarske stredisko Jasenská dolina. Liptovskej časti dominuje 1567-metrový vrch Rakytov, je tu rekreačné stredisko Smrekovica, známe lyžiarsko-turistické centrum Donovaly a trojjediná obec Liptovské Revúce. Nažhavení slnečným počasím a trpiaci abstinenčnými príznakmi z nedostatku turistiky (kvôli zrušeniu predchádzajúcej akcie) sa púšťame do boja s 20-kilometrovou trasou a hlavne s nekompromisným 1380-metrovým prevýšením. Z podhorskej obce Teplô sa popri Teplom potoku s niekoľkými menšími vodopádmi dostávame k útulni Limba. Chodník je zablatený a šmykľavý, po kameňoch tečie voda. Vedľa útulne sa nachádza menšie jazierko, ktorému vládne statný žabiak – skokan hnedý. Ten sa o svoj príbytok delí s velikánskym pstruhom. Už aj od Limby sú krásne výhľady smerom na východ. Po strmom výstupe na samotný Rakytov treba prívlastok „krásne“ zmeniť na „úchvatné“. Po dažďoch je obloha vyčistená, nikde žiaden opar. Kam sa len človek pozrie, všade sa rozprestierajú slovenské pohoria. Na severe vidno zasnežené vrcholky Západných Tatier, kúsok vpravo západnú časť Nízkych Tatier. V diaľke sa týči niekoľko vysielačov: z tých známejších spomeňme Skalku v Kremnických vrchoch a Krížavu nad Martinskými hoľami. Rozoznávame aj nezameniteľný tvar Kľaku či Choča. Orientáciu uľahčuje kovová ružica s vyznačenými smermi a vzdialenosťami k jednotlivým vrchom.

     Po dlhej občerstvovacej prestávke – veď výstup na Rakytov dal mnohým poriadne zabrať – pokračujeme hôľnatým terénom k Čiernemu kameňu. Cestou míňame niekoľko snehových polí, takže zimné radovánky, ako napríklad stavanie snehuliaka, si vychutnávame aj koncom mája. Čierny kameň je nielen výrazná skala obrastená tmavými smrekmi, ale aj prírodná rezervácia s ochranou pralesovitých porastov tvorených stromami a kosodrevinou. Samotný vrchol nie je kvôli ochrane prírody prístupný. Popri viacerých potokoch, ktoré lemuje sýtožlté záružlie močiarne, prichádzame k sedlu pod Ploskou. Kto má dnešného šľapania už dosť, schádza popri salašu do Vyšnej Revúcej, kde si môže posedieť pri nápojoch v reštaurácii Horec. Bolo to celkom milé: Horcov privítali v Horci. Ostatní pokračujú podľa plánu na hôľnatý vrch Ploská. Práve tu sa fatranský hrebeň delí na už spomínanú turčiansku a liptovskú vetvu. Na vrchole sa nachádza pamätník bojovníkom SNP. Strmé úbočia sú teraz v máji porastené množstvom šafranu, v zime sú však nebezpečné kvôli lavínam.

     Na Ploskej sa stretávame s našimi šiestimi diaľkošľapmi, ktorým naplánovaná trasa po fatranskom hrebeni nestačila, túru si predĺžili o ďalších šesť kilometrov a vystúpili na vrch Borišov. Napokon všetci schádzame na horný koniec dedinky Vyšná Revúca. Názov dostala podľa zvukov potoka počas jarného topenia snehu. Tam si v reštaurácii pozrieme poslednú tretinu semifinálového hokejového zápasu a potom už rýchlo domov, aby voleniachtiví občania stihli vhodiť do urny svoj hlas za europoslancov.