Atraktívna túra v Malej Fatre

     Počas teplej a slnečnej augustovej soboty sa vyše pol stovky turistov z klubu Horec vybralo do jedného z najkrajších slovenských pohorí – do Malej Fatry. Cieľom bolo prejsť Zbojníckym chodníkom, navštíviť dolinu Obšívanka a obľúbené rokliny Diery s desiatkami vodopádov.

     Kúsok za obcou Vyšné Kamence začína turistická trasa, ktorá bola dlhé obdobie uzatvorená. Až pred pár rokmi ju znovu sprístupnili, a to pomocou kovových schodíkov a oceľových lán. Vybavený týmito pomôckami je Zbojnícky chodník bezpečný a môžu ho absolvovať aj bežní turisti bez špeciálneho horolezeckého výstroja. 54 horcov sa teda okolo ôsmej hodiny rannej vybralo po modrej značke v ústrety bizarným skalným útvarom. Krok po kroku stúpame po schodíkoch dolinou Obšívanka a obdivujeme rozmanité vápencové útvary. Raz je to kamenná ihla, inokedy zas mláďa orla. Prichádzame k skalnej terase, ktorú treba prekonať pomocou lán. Pod nami zíva hlboká priepasť. Vyhliadkové plošinky poskytujú pohľad z vtáčej perspektívy do terchovskej doliny s roztrúsenými domčekmi. Najvyšším bodom prvej časti dnešnej túry sú Malé nocľahy. Z nich zostupujeme dole a opäť máme príležitosť obdivovať fantastické výtvory prírody ako kamennú ťavu alebo modliaceho sa mnícha. Zbojnícky chodník konči v rezervácii Tiesňavy, kde nas na ceste do Vrátnej doliny čaká autobus, ktorým sa presúvame do Štefanovej.

     Druhá časť turistického dňa sa odohráva v Dierach. Je to sústava roklín a kaňonov zabezpečená rebríkmi, mostíkmi, stupačkami a reťazami. Nachádzajú sa v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec a skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné, Nové a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok, ktorý tu vytvoril viac ako dvadsať vodopádov. Bizarné skalné útvary so špecifickou klímou sú domovom viacerých chránených druhov rastlín a živočíchov. Počas prechodu týmito tromi tiesňavami počúvame zurčanie, ba až hukot potoka, nadchýname sa vodopádmi a spenenou vodou v menších kotloch. Strmé a šmykľavé úseky opatrne prekonávame pomocou rebríkov. Prekvapuje nás, že do takéhoto nie veľmi bezpečného prostredia sa niektorí rodičia odvážia zobrať i menej ako štvorročné deti, s ktorými sa potom pred náročnejšou prekážkou otočia a vracajú späť. Jedna mamička dokonca niesla v šatke iba trojmesačného novorodenca. Stačilo by jediné pošmyknutie a maličký to nemusí prežiť. Iní návštevníci zase nedodržiavajú jednosmernosť trasy v Nových dierach alebo si do klzkého terénu obujú takmer nedeľné botasky. Okrem Poliakov a Čechov, na ktorých sme v našich horách zvyknutí, sme stretali aj Nemcov, Francúzov, ba dokonca i skupinu Izraelcov.

     Okolo štvrtej hodiny všetci opäť prichádzame do Štefanovej, kde si pri výdatnom jedle vymieňame svoje dnešné dojmy. Keďže 13 kilometrov v Malej Fatre sa tretine účastníkov akosi málilo, vybehli ešte na menej navštevovaný horský masív Boboty, ležiaci mimo hlavného hrebeňa. Tým si trasu predĺžili o ďalšie tri kilometre, ale hlavne, celkové prevýšenie, ktoré prekonali, bolo až 1450 metrov, čo je naozaj pekný výkon. Bočný masív im poskytol ešte jeden zážitok: Sledujúc z vyhliadky impozantný Rozsutec a susedný Stoh si dvaja turisti všimli, že z protiľahlého svahu pohoria schádza dole k obydliam veľké tmavé zviera. Malo typickú kolísavú chôdzu a mierilo k jednej z chát. S veľkou pravdepodobnosťou to bol medveď túžiaci po čerstvom tovare z kontajnera. Počet týchto dravcov na Slovensku nie je presne stanovený. Niektoré odhady hovoria o 1500 jedincoch, iné až o 2250 kusoch. Pravdou však je, že stretnutí s naším najväčším dravcom v poslednom období pribúda.