Horci po druhýkrát na bicykloch

     Turistický klub Horec po druhýkrát vo svojej 20-ročnej histórii zorganizoval hromadné cykloturistické podujatie. Tentokrát bolo cieľom prejsť slovenskú časť medzinárodnej cyklotrasy Eurovelo 6, ktorá sa tiahne v dĺžke 3653 kilometrov pozdĺž majestátnych európskych riek Loira, Saôna, Rýn a Dunaj. Tí, ktorí dali pred dvojkolesovým dopravným prostriedkom prednosť vlastným nohám, si prezreli historické pamiatky Kolárova, Komárna a Ostrihomu.

     Tretiu júnovú sobotu, presne v deň letného slnovratu, sa o pol šiestej ráno schádza 44 horcov na parkovisku pri bývalej výškovej budove ZDA. Prvou úlohou bolo naložiť štyri desiatky bicyklov rôznych značiek do pristaveného špeciálneho prívesu – cyklobusu SAD. Po polhodine nakladania vyrážame na dvojhodinovú cestu do juhoslovenského mestečka Kolárovo. Tam nás čaká vykladanie bicyklov a krátka príprava na 77 kilometrov dlhú púť popri Váhu a Dunaji do Štúrova. Cyklotúru začíname z parkoviska neďaleko národnej kultúrnej pamiatky – plávajúceho vodného mlyna v Kolárove. Nachádza sa tu expozícia múzea vodného mlynárstva.

     O pol desiatej teda vyrážame popri mŕtvom ramene Váhu po červeno značenej cyklotrase. Po pár minútach križujeme hlavnú cestu a od tej chvíle pokračujeme po hrádzi popri rozľahlých poliach. Po hodine pohodlnej jazdy prichádzame do Komárna, ktoré je známe najväčšou a najsilnejšou obrannou stavbou rakúsko-uhorskej monarchie. Prejdeme popod most a pokračujeme po druhej strane Váhu, kde máme možnosť občerstviť sa v miestnej rybárskej reštaurácii. Po dlhšej prestávke pokračujeme popri Dunaji do obce Iža. Cestou po hrádzi obdivujeme historickú pamiatku rímsky kastel Kelemantia. Bol súčasťou rozsiahleho rímskeho pevnostného systému Limes Romanus, ktorý sa tiahol pozdĺž rieky Dunaj a tvoril severnú hranicu oddeľujúcu Rímsku ríšu od „barbarského sveta“. Po chvíli prechádzame najjužnejšou obcou Slovenska Patince, ktoré sú známe termálnym rekreačno-kúpeľným areálom. Postupne navštevujeme malebné dedinky južného Slovenska. Každá dedinka nás niečím okúzli. Cestou obdivujeme množstvo bocianích hniezd, ktoré si naše brodivé vtáky stavajú väčšinou na stĺpoch elektrického napätia. V Radvani nad Dunajom sa fotíme pred pamätníkom Žitavský mier. V Kravanoch nad Dunajom navštevujeme 17 metrov vysokú turistickú rozhľadňu vybudovanú v miestnom parku. Po zdolaní 90-tich schodov sa nám otvorí krásny výhľad, ktorému dominuje dunajská scenéria. Na zábradlí je vyznačený smer k tridsiatim svetovým miestam aj s ich vzdialenosťou. Za obcou sa naša trasa Eurovelo odkláňa. My pokračujeme po hlavnej ceste so širokou krajnicou do neďalekého Štúrova. Cyklotúru končíme na parkovisku pred termálnym kúpaliskom Vadaš, ktorý je v lete najväčšou atrakciou mesta.

     Keďže šesť pešiakov malo viac času na prezretie si historických pamiatok, ich prvé zastavenie bolo v národnej kultúrnej pamiatke – plávajúcom lodnom mlyne v Kolárove. Z dedinky sa k mlynu dá dostať ponad mŕtve rameno Váhu po 86 metrov dlhom drevenom moste. Je to najdlhší most tohto druhu v Európe. Lodný mlyn na druhom brehu je jedinečná technická stavba a posledným exemplárom plávajúceho mlyna na Slovensku. Postavený je na dvoch rovnobežných člnoch a ukotvený o breh rieky. Počas 40-minútovej prednášky sme sa podozvedali mnoho informácií o lodných a kolových mlynoch na Slovensku, o technológii mletia obilia, aj o prepojení tohto mlyna na pletacie stroje slúžiace na výrobu rybárskych sietí. Druhou zastávkou peších turistov bolo Komárno s rozsiahlou pevnosťou stojacou na sútoku Dunaja a Váhu. Je to najväčší fortifikačný systém na území Slovenska a aj bývalého Rakúska-Uhorska. Jadrom komplexu a jeho najstaršou časťou je Stará pevnosť, ktorá vznikla v 16. storočí na mieste niekdajšieho hradu v snahe zabrániť postupnému prenikaniu Turkov na naše územie. O sto rokov neskôr bola dostavaná aj Nová pevnosť. Nikdy sa žiadnemu nepriateľovi nepodarilo pevnosť dobyť. Iba počas „bratskej pomoci“ v roku 1968 po podpise Moskovského protokolu, ktorý legalizoval pobyt intervenčných vojsk v našej krajine, bola pevnosť vydaná ruským vojakom. Tí tu vyše dvadsať rokov hospodárili, zanášali jednotlivé miestnosti stovkami ton odpadu a postupne premaľovávali všetky múry na červeno. Pevnosť má dve veľké nádvoria. Okolo nej bola v minulosti vodná priekopa. Po obvode sú kazematy – rozsiahle niekoľkoúrovňové podzemné priestory, čo kedysi slúžili ako vojenské sklady. I my sme mali možnosť nahliadnuť za svetla lampášov do niekoľkých kazematov a zažiť tak atmosféru starých časov. V Komárne sme si ešte pozreli Nádvorie Európy. Je to námestie pozostávajúce z viac ako štyroch desiatok budov, postavených v mierke jedna k jednej, ktoré reprezentujú architektúru a stavebné slohy typické pre takmer všetky európske štáty. Obdivovať sme mohli budovy z Walesu, Vatikánu, Írska, Talianska, Islandu či Grónska. Napokon sme sa autobusom presunuli do Štúrova a cez 510 metrov dlhý most Márie Valérie sme prešli do maďarského mesta Ostrihom. Tam sme po povinnom zmeraní teploty absolvovali prehliadku ostrihomskej baziliky, ktorá je najväčšou sakrálnou stavbou v Maďarsku a treťou najväčšou v Európe. So svojou 100-metrovou výškou pôsobí skutočne impozantne. V minulosti slúžila aj na korunováciu uhorských kráľov. Pod bazilikou sa nachádza zachovalý kráľovský hrad s výstavou zvonov a kanónov.

     Počas najdlhšieho tohtoročného dňa nebolo síce slnečno, ale napriek predpovediam ani nepršalo. Akcia sa vydarila ako cyklistom, tak i peším turistom. Cesta domov priniesla aj malý bonus: krásne výhľady na malebnú juhoslovenskú krajinu a rozlúčkový pohľad na impozantnú Ostrihomskú baziliku, týčiacu sa nad malebným Dunajom.