Zasneženou Čutkovskou dolinou na Malinô Brdo

     Rovná päťdesiatka záujemcov sa s turistickým klubom Horec vybrala už druhýkrát za posledné tri roky do severnej časti Veľkej Fatry, kde sa nachádza známe lyžiarske stredisko Malinô Brdo. Časť turistov zamenila vibramy za lyžiarky a oddávala sa pôžitkom pri zjazdovom lyžovaní. Väčšina absolvovala pomerne náročnú 18-kilometrovú zimnú túru po Čutkovskej doline a vrcholoch Veľkej Fatry.

     Samotnú túru začíname od ústia Čutkovskej doliny nachádzajúcej sa v katastri mestskej časti Ružomberka zvanej Nová Černová. V doline vytvorili nadšenci a turisti z Černovej náučný chodník pod názvom ZNÁMA–NEZNÁMA Čutkovská dolina. Chodník je dlhý okolo 6 kilometrov, má 10 informačných tabúľ, 6 mostíkov a 3 lavičky na sedenie. Najväčšími lákadlami sú 24-metrový vodopád a 64 metrov dlhá tiesňava. Po krátkej príprave vyrážame na túru spoznávať nevšedné krásy doposiaľ nám neznámej oblasti. Prejdeme cez drevenú bránu, nablízku sú koliby s občerstvením a možnosťou ubytovania. Veľký areál ponúka veľa zábavy pre deti a celé rodinky. Pri Kolibe U dobrého pastiera je Detský zábavný park obra Čutka. Opúšťame veľký oddychový areál a po chvíľke prichádzame k Zbernej vodnej nádrži Čutkovo, ktorá bola postavená v roku 1942 pre potreby závodov v Rybárpoli. Dnes slúži na rekreačné účely.

     Samotná dolina nesie názov podľa Čutkovského potoka, ktorý preteká celým jej územím od prameňa pod sedlom Šiprúňa až po jej záver v celkovej dĺžke 8 kilometrov. Na hornom a strednom toku má charakter horského potoka, v strede údolia mení spád a začína meandrovať. Pokračujeme romantickou cestou do vnútra doliny, lemovanej vysokými stromami. Prechádzame okolo niekoľkých lavičiek s ohniskami. Z informačných tabúľ sa dozvedáme, že hlavnými drevinami sú dub letný a smrek obyčajný, ktorého drevo sa dopravovalo do mnohých kútov Slovenska a plťami dokonca až do Komárna. Cesta pokračuje k ďalšiemu zastaveniu Červená skala, ktoré sa venuje skalným útvarom naokolo. Tu opúšťame dolinu a ideme si prezrieť Jelení vodopád. Dlhšie tiahle stúpanie preveruje našu kondíciu. Stále sme v objatí stromov a až o chvíľku počas klesania sa otvára širší pohľad na blízke okolie. Okolo nás je divoká zasnežená príroda, stúpame do neba. Po prudšom stúpaní nasledujú schody z guľatiny. Pri poslednom nájdeme motyku s označením NCH. Ešte jedna alebo dve serpentíny a sme pri Jeleňom vodopáde, jednom z najväčších vodopádov Veľkej Fatry. Meria 24 metrov a nachádza sa na Jeleňom potoku. Pofotíme čarovné miesto a sutinou opatrne zostupujeme dolu.

     Do cesty sa nám priplietla chata pod Kozím, no nie je tu možnosť občerstvenia. Nachádza sa tu však odbočka k ďalším vodopádom – Jamišským. Niekoľkí z horcov odchádzajú na prehliadku spomenutých vodopádov, ostatní oddychujú pod novučičkým prístreškom. Za pol hodinku prichádzame k rázcestiu Lúčky. Tu si niektorí idú prezrieť veľmi peknú, ale krátku tiesňavu na hornom toku Čutkovského potoka. Odtiaľ nás čaká strmý výstup do sedla pod Vtáčnikom. Snehu pribúda, miestami sa brodíme až po kolená. V sedle oddychujeme, slníme sa, je veľmi teplo. Obdivujeme nádhernú okolitú zasneženú prírodu, na východe vidíme Západné a Vysoké Tatry s dominantným a nezameniteľným Kriváňom a celý centrálny hrebeň Nízkych Tatier. Čaká nás záverečný výstup na 1209-metrový vrch Malinné, kde sa nachádza horná stanica lanovky. Keď sa pred poludním dostaneme na vrchol, rozprestrie sa pred nami široká zjazdovka so stovkami lyžiarov. Medzi nimi je aj 12 našich, ktorí si štyri hodiny užívali svahy Maliného Brda. Schádzame popod sedačkovú lanovku k dolnej stanici, kde sa nachádza niekoľko hotelových a reštauračných zariadení. Ľuďmi sa to tu len tak hemží, je tu obrovský hluk, práve tu prebieha akási hudobná prezentácia regionálnej rozhlasovej stanice. Po hodine strávenej občerstvovaním opúšťame hlučné stredisko a po asfaltovej ceste schádzame do Hrabova, kde túto prekrásnu zimnú túru končíme.