Feratou na Martinské hole

     Poslednú augustovú sobotu sa v našom meste nahromadilo niekoľko akcií. Na námestí od rána prebiehali v rámci osláv SNP ukážky bojov, v priestoroch kina mali scrabblisti celoslovenský turnaj, no a turisti z klubu Horec tiež nezaháľali. Vybrali sa na návštevu Lúčanskej Fatry, aby cez feraty vystúpili na Martinské hole a po hrebeni sa dostali až do Strečna.

     Feraty horskej záchrannej služby na Martinkách boli vytvorené v roku 2014. Sú prvými oficiálnymi feratami na Slovensku. Ferrata pochádza z talianskeho pojmu „via ferrata“ a označuje turistickú trasu, ktorá je zaistená kovovými pomôckami a prechádza náročným horským, zväčša skalnatým terénom. Takáto trasa by bez zaisťovacích pomôcok bola pre bežného turistu nepriechodná. Pri prechode martinskej železnej cesty si poriadne precvičíte hlavne svaly na rukách a zároveň si užijete nádhernú slovenskú prírodu. Ferata je prístupná takmer celoročne a vstup je bezplatný. Trasa vedie od obce Martin-Stráne nádherným kaňonom Pivovarského potoka, ktorý na svojom toku vytvára množstvo vodopádov. Prvá časť má štyri oddychové miesta, tri informačné panely a sedem mostíkov cez potok. Je obojsmerná. Po 4. informačnom paneli máte možnosť vybrať si ľahšiu vetvu B alebo náročnejšiu C. Tieto úseky sú už jednosmerné. Rebríky, oceľové istiace laná, stúpačky ponad potok, mostíky, rôzne prírodné prekážky... Toto všetko absolvovalo 13 horcov, z toho aj 4 ženy. Samozrejme, že každý mal horolezecké pomôcky, ktoré by v prípade pošmyknutia mohli človeku zachrániť život. A tu zrazu – kde sa vzala, tu sa vzala – začala nás doháňať 5-členná skupinka Čechov. Len tak naľahko, akoby išli na prechádzku po Václaváku – v teniskách a bez akejkoľvek horolezeckej výbavy štverali sa strmými skalami nahor. Ako sa už veľakrát ukázalo napríklad i vo Vysokých Tatrách, mnohým jedincom z českých zemí sa počas evolúcie akosi nevyvinul pud sebazáchovy. My sme sa za dve a pol hodiny bez problémov dostali ku krížu na Ráztoke, kde sa obe feratové vetvy zase spojili. Odtiaľ to bolo už len na skok k chate Primanka; tam sme sa občerstvili polievkami, kávičkou a likérom so šľahačkou.

     Ďalšia skupina horcov, ktorá výstup cez feraty neabsolvovala, sa na hrebeň Lúčanskej Fatry dostala po žltej značke. Túra pokračovala okolo vysielačov Krížava, ktoré sa vypínajú nad lyžiarskym strediskom Martinské hole. Hnevajúc sa na zberačov čučoriedok, ktorí svojimi česákmi doslova rabovali tohtoročnú úrodu, pokračujeme na vrch Minčol. Lúčnatý vrchol poskytuje krásne výhľady na Malú a Veľkú Fatru, ako aj na Považie. Na Minčole je umiestnený veľký kovový dvojkríž a schránka s návštevnou knihou, v ktorej sme zanechali svoje podpisy. Striedajúc viaceré farby turistických značiek a navštíviac Havranie skaly sa po pár hodinách dostávame k drevenej rozhľadni Špicák. Dvojposchodová vyhliadková veža má výšku 8 metrov a z horného poschodia nádherne vidieť meandre Váhu okolo Strečna, dva hrady, aj krásnu slovenskú diaľ. Na rozhľadni stretávame našich štyroch turistov, ktorí si namiesto 20-kilometrovej trasy spravili voľný program a navštívili Strečniansky hrad, i protiľahlý Starhrad. Niektorí z nás si ešte odbehli vyfotiť 7-metrový skalný hríb. Atraktívna a zaujímavá túra každému priniesla či už adrenalínové, alebo poznávacie zážitky.