Potulky po Skačianskom chotári

6.1.2021

Potulky okolo Skačian

      I keď oficiálne bola prvá tohtoročná akcia s názvom Potulky po skačianskom chotári zrušená (sprísnené opatrenia proti covidu, zlé počasie), predsa len sa štyri menšie skupinky turistov rozhodli prejsť túto trasu. Každá skupinka išla v iný deň. Prvá pozostávala z piatich Skačancov, ktorí sa do podcelku Drieňov vybrala 6. januára. Neskôr to bol Peťo s Ľubom, tretiu skupinu tvorila Edita, Ľuba, Hela a Peťo a do skačianskeho revíra sa vydala aj Renáta s Dušanom.

      Keďže bližšie informácie o putovaní piatich Skačancov nemáme, začneme druhou skupinkou. Peťo s Ľubom sa 11. januára autobusom odviezli do Skačian, kde si prezreli kaplnku a základy kostola sv. Juraja nad dedinou. Pokračujeme po modrej značke cez Sviniu horu na Varty. Je pekný slnečný deň a mrzne, čo nás teší, lebo sa nemusíme čvachtať v blate. Po oddychu pri chate ideme ešte kúsok po žltej miestnej značke, ktorú pred pár rokmi vyznačili naši členovia. Na stromoch hľadáme biely krúžok, ktorý by nás mal doviesť na Cinínovú lúku. Jeden sme aj objavili, ale ďalšie už nie. Zabáčame teda doprava a strmo schádzame do doliny s názvom Dolina. Vyplašili sme jednu srnku a niekoľko krkavcov. Popri viacerých senníkoch, kŕmidlách a chatách prichádzame do Veľkých Krštenian. Tam si za kultúrnym domom pozrieme pozostatky morského dna. More sa v našich končinách nachádzalo pred 46 miliónmi rokov. Po štátnej ceste prejdeme do Šimonovian, kde naša túra končí.

      Keďže turistika plánovaná na 6.1. sa nekonala, rozhodli sme sa, v tradičnej zostave: Ľubka, Edit, Hela a ja, absolvovať túto trasu, aj keď značne zmenenú. Kopce a lúky Drieňova, tak sa volá časť Nitrických vrchov, patria medzi moje obľúbené miesta. Túru sme začali vo Veľkých Kršteňanoch od futbalového ihriska smerom na sever. Po pár stovkách metrov sme pri kríži zabočili vľavo a povedľa Krštenianskeho potoka až k prameňu. Od prameňa vpravo do Báňovie doliny. Táto nenápadná dolina nás nasmerovala k modrej turistickej trase k miestu „Tretí priehon“. Odtiaľ stúpame k chate Varty, pod vrchom Stráže, kde si dáme krátky oddych. Po miestnom žlto značenom chodníku smerujeme na Slatinu. Odtiaľ si to namierime po hrebeni k Veľkému vrchu. Trochu blúdime, ale chodník sme našli. Na Cininovej lúke, okrem sedenia a bezpečného ohniska niekto vyrobil z drevených paliet hojdačku. Pokračujeme ďalej, ale studený vietor nás donútil zísť dole do doliny. Schádzame po lesnej ceste bezmennou, ale najdlhšou dolinou v tejto oblasti. Popri hájovni Dolina späť k autu pri futbalovom ihrisku, kde naša takmer 17 kilometrová túra končí. Možno niekedy zas cez Veľký vrch na Cinínovú lúku.

      Dňa 16.1.2021 sme sa spolu s Dušanom rozhodli uskutočniť plánovanú túru Potulky po Skačianskom chotári, ktorá sa pôvodne mala uskutočniť 6.1., ale pre pandémiu a zlé počasie sa nekonala. Ráno bolo primrznuté, bolo napadnutého trochu snehu, tak sa dobre išlo aj mimo poľných ciest. Túru začíname pri dome v Šimonovanoch, pokračujem cestou na rezervoár a rovno cez pole, kde je zasadená repka olejná, až ku Krštenianskemu potoku a potom popri Trstinovom potoku ku kaplnke a ďalej k jazierku, kde sú nutrie. Na poli sme zbadali menšie stádo danielej zveri. Jazierko bolo zamrznuté a nutrie sa nám neukázali. Pokračujeme ďalej lesnou cestou k súkromnej obore s diviakmi. Obora nie je veľká a na vrchu ohrady si v mraze tri diviaky veselo lebedili na zemi. Keď som si ich chcela odfotiť, jeden diviak sa postavil, ako keby bol naučený, že má pred fotením pózovať. Poľná cesta pokračuje až na Sviniu horu a neskôr sa napája na modrú značku, ktorá nás dovedie na Varty. Sme už vo vyššej výške, tak aj snehu je viacej. Po menšom oddychu a doplnení tekutín voňavým vareným vínom sa vydávame ďalej po žltej značke, ktorá vedie až na Drieňový vrch. Na chodníku sú rôzne stopy, vidno že niekto tadiaľ už išiel asi deň pred nami. Zbadali sme, že zrazu sa stopy odkláňajú od hlavného chodníka doprava, tak sme sa rozhodli ísť po nich. Neskôr sme si všimli, že chodník, po ktorom sme kráčali, je vyznačený na stromoch bielym krúžkom. Trasa bola vedená traverzom cez skalnaté chrbty kopca, z ktorých bolo vidno do Partizánskeho. Chodník bol zaujímavý a doviedol nás až na Cinínovú lúku, ktorú dobre poznáme z predchádzajúcich turistických akcií. Tu sa značená trasa končí. Pokračovali sme ďalej po zvážnici až na Veľký vrch. Cestou sme viackrát vyrušili srnky, ktoré sa schovávali v kríkoch, ale pre rýchlosť ich behu sa nám ich nepodarili odfotiť. Zbadali sme však aj jednu zaujímavú srnku, ktorá bola biela – albínka. Na Veľkom vrchu bolo pomerne dosť ľudí, niektorí si opekali, iní sa bobovali. Taktiež sme mali pekné výhľady na celé okolie Hornej Nitry. Neskôr sme pokračovali smerom na Veľké Kršteňany na cestu, ktorá spája Veľké a Malé Kršteňany. Tu bolo odparkovaných viacej áut a ľudia využivali trochu snehu na bežkovanie a sánkovanie. Keďže stále mrzlo, tak sme sa rozhodli ísť po ceste ponad Veľké Kršteňany , ktorá nás doviedla až pri posledný dom na Stráňach. To sme už mali len kúsok domov. Celkovo sme prešli asi 24 kilometrov. Túra bola pekná, hlavne z dôvodu, že bolo trochu snehu, slniečko sem-tam svietilo a stále mrzlo. Odporúčam túto trasu zopakovať.