Jesenná návšteva Hrdovickej skaly

     Cieľom novembrového autobusového zájazdu turistického klubu Horec boli dve kremencové hôrky a zároveň prírodné rezervácie v pohorí Tribeč – Hrdovická a Solčiansky háj. Nebolo treba za nimi cestovať celé hodiny, pretože oba spomínané ciele sa nachádzajú iba pár desiatok kilometrov od Partizánskeho.

     Trinásty novembrový deň stúpa z obce Čeladince popri roľníckom družstve 37 turistov na prvú kremencovú hôrku. Takých je v pohorí Tribeč viacero a všetky ponúkajú okrem zaujímavých skalných útvarov, chránených rastlín či stromov s neobvyklým tvarom aj pekné výhľady do okolia. Mimo tých dvoch dnešných sú to napríklad Člnok, Studený hrad, Michalov vrch, Kovarská hôrka, Veľký Lysec, Kozlica, Vres a ďalšie. Národná prírodná rezervácia Hrdovická bola vyhlásená kvôli ochrane krajinársky mimoriadne hodnotného ostrého skalnatého hrebeňa, kyslých stepí, vzácnych druhov rastlín a živočíchov. V atraktívnej vrcholovej časti nás čakali zaujímavé hranaté bralá vyčnievajúce z terénu. Niektoré takmer kubického tvaru. V peknom počasí z nich vidno naraz až tri zrúcaniny hradov (Oponický, Gýmeš a Topoľčiansky), ako i tri rozhľadne na hrebeni Považského Inovca. Žiaľ, dnes doobeda nám výhľad pokazila hustá hmla, takže sme boli radi, že fotoaparáty dovideli aspoň do desiatich metrov. Skaly však boli fascinujúce a zdobili ich početné trsy vresu. No nielen vres. Miestni puberťáci, nedbajúc na prísne chránené územie, postriekali mnohé bralá sprejmi, a tak sme sa mohli začítať do ich ctených mien, rôznych dátumov a ďalších nápisov. Čo sa nedá poškodiť ináč, to bez problémov zvládnu sprejeri.

     Zo skalného mesta pokračujeme na vrcholovú kótu a potom klesáme popri krásnom hustom machu a bohatej úrode papraďov do Studenej doliny. Hmla pomaly ustupuje, i keď slnko sa dnes neukázalo. Chvíľu kráčame po modrej turistickej značke spájajúcej Solčany s vrcholom Tribeča a za chatkami odbáčame na východ. Strmším chodníkom vystupujeme na druhú kremencovú hôrku a zároveň rezerváciu – Solčiansky háj. Ten je chránený kvôli zachovalým dúbravám, zriedkavým lesostepným i skalným spoločenstvám. Rezervácia slúži na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. My sa stretávame s popadanými stromami a ich mohutnými kmeňmi, s koreňmi dubov obrastenými machom, s imelom vysoko v korunách stromov. Lístie nám šuchoce pod nohami, kde-tu sa ponúkne k ochutnávke mrazom ošľahnutá černica a dokonca ktosi zakopol aj o starší dubák.

     Po prejdení dvanástich kilometrov a prekonaní 560-tich výškových metrov schádzame popri chránenom vtáčom území, kde hniezdi až sto druhov vtákov, do dediny Solčany. Ako sa na okres čiernej covidovej farby patrí, kávu, kofolu či pivko sme museli vypiť pred reštauráciou, nepustili nás ani na terasu. Nevadí; kto sa potreboval zohriať, dal si horúci nápoj, ostatným nevadil ani chladený žltý mok.