Výstup na Jančekovu skalu

8.5.2021

Prvýkrát spolu na Jančekovej skale

      Keďže na plánovanú Poľanu sa autobusom ešte nedalo ísť, výbor turistického klubu Horec naplánoval na začiatok mája návštevu neďalekej podhorskej dediny Cígeľ. Nad baníckou osadou sa nachádza výhľadová Jančekova skala. Z nej sa potom turisti presunuli na hlavný hrebeň pohoria Vtáčnik, aby vystúpili ešte na Biely kameň a Veľký Grič.

      Krásna slnečná májová sobota sa jednoducho nedala presedieť doma, prípadne „premárniť“ kosením záhrady. A tak sa zo desať áut s tridsiatimi tromi turistami dopravilo na parkovisko pri lyžiarskom stredisku Cígeľ. Odtiaľ už po svojich kráčame lesnou cestou, ktorá je opatrená miestnou turistickou značkou. Správny smer ukazuje aj mnoho drevených smerových tabúľ. Prechádzame okolo chatiek, posedu a menšieho jazierka, pokračujeme pekným bukovo-dubovým lesom s prastarými dopukanými jedincami. Po prekonaní tristometrového prevýšenia sa ocitáme na Jančekovej skale. Tá sa nachádza v nadmorskej výške 843 metrov. Tvorí ju andezit, vytŕča nad okolitý terén a je z nej úchvatný výhľad na široké okolie. Navyše dnes je jasno, teda ideálny čas vychutnať si pohľady z vtáčej perspektívy. Okrem protiľahlých Nitrických vrchov, Malej Magury, hrebeňa Vtáčnika, Tribeča a Považského Inovca vidíme aj typický vrch Kľak. No a v údolí sa skvie prekrásny Bojnický zámok. Na vrchole rastú bizarne tvarované buky, na skale sa vypína kovový dvojkríž, sú tu lavičky i návštevná kniha. Na vrch okrem oficiálneho chodníka vedie aj 50 horolezeckých ciest. Vedľa schránky s knihou je nainštalovaná náučná tabuľa. Dozvedáme sa z nej, že Janček bol vojak, ktorý sa v roku 1550 po skončení bojov pridal k zbojníckej družine. Prepadol aj neďaleký hrad Sivý kameň. Zbojníkov však zajali a odsúdili na smrť. K úteku Jančekovi pomohla dcéra majiteľa hradu Uliša, ktorá sa doňho zaľúbila. Dala mu koňa a otvorila bránu. Hradná stráž však začala utečenca prenasledovať a na skale ho obkľúčili. On, uvedomujúc si svoju beznádejnú situáciu, zoskočil aj s koňom z brala a zahynul. Uliša na jeho počesť nazvala skalu „Jančekova“.

      Do sýtosti vynadívaní na svet z výšky sa poberáme o kúsok vyššie, kde nás poteší výhľad z ďalšieho kamenného masívu. Vychodenou cestičkou stúpame k hlavnéme hrebeňu pohoria Vtáčnik, ktorý sa už nachádza v tisícmetrovej výške. Tu narážame na červenú značku. Je to 107-kilometrová Ponitrianska magistrála, ktorá spája Nitru s Handlovou. Vchádzame do prírodnej rezervácie Biely kameň. Územie slúži na ochranu vzácnej vegetácie a rozpadajúcich sa stuhnutých lávových prúdov. Príroda pod skalným amfiteátrom má pralesovitý charakter. Mimoriadne zaujímavý bralnatý vrchol tvorí veľmi strmý skalný zráz, ktorý sa na niektorých miestach odlamuje a mohutné balvany padajú do rokliny. I my sme si museli dávať pozor, aby sme neskončili podobne ako spomenuté balvany.

      Posledným dnešným cieľom bol Veľký Grič. Vrch má sopečný pôvod a tvorí ho vulkanická hornina andezit, vďaka čomu sa na Griči vytvorili zaujímavé tvary brál a skalných zrázov. Okrem návštevnej knihy sa tu nachádza aj kovová rozhľadová ružica, ktorá pomôže identifikovať názvy kopcov viditeľných z vrcholu. Tí bystrozrakí mohli v diaľke rozoznať televízne vysielače na Skalke a na Sitne. Na východnej strane skalnej steny je vybudovaná atraktívna, no málo známa feratka zabezpečená reťazami. Dnešnú 20-kilometrovú túru so 730-metrovým prevýšením zvládla aj jedna naša turistka, ktorá začiatkom roka prekonala ťažkú formu covidu a navyše od narodenia má iba jednu obličku. Blahoželáme jej k tomuto krásnemu výkonu a ostatným účastníkom ďakujeme za dobrú náladu, ktorú počas celého pochodu vytvárali. Veď poriadne sme sa nevideli a nepočuli už takmer trištvrte roka.