Deň s Horcom na Tematíne

     Turistický klub Horec každoročne organizuje pre svojich členov špeciálnu akciu – Deň s Horcom ako spomienku na výročie jeho založenia. Po menej náročnej túre nasleduje posedenie pri guláši, priateľské rozhovory a niekedy aj spoločenský program. Tento rok sa turistická i gastronomická časť odohrávala v pohorí Považský Inovec. Vyše šesťdesiat účastníkov navštívilo slovanské hradisko Kostolec, zrúcaninu hradu Tematín a rekreačné stredisko Bezovec.

     Keďže všetci záujemcovia sa do autobusu nezmestili, na túru sa milovníci prírody vybrali ešte tromi autami. Prvou našou návštevou bola prehliadka starého veľkomoravského a slovanského hradiska Kostolec, ktoré sa nachádza na vápencovom kopci medzi obcami Ducové a Hubina. Na vrcholovej plošine sú stopy osídlenia pochádzajúce už zo staršej doby kamennej, teda spred 24-tisíc rokov! Kľúčovú úlohu zohral Kostolec v 9. storočí, kedy bolo staré hradisko opevnené palisádou z dubových kolov. Nachádzal sa tu tzv. veľmožský dvorec, ktorého súčasťou bola rotunda i zrubové domy. Okolie bolo ohradené valmi a hlbokou priekopou. Dnes, o tisícročie neskôr, sme tu našli zrekonštruované obrysy základov pôvodných objektov, model strážnej veže a pohrebisko. Celý areál je chránenou archeologickou lokalitou a zároveň národnou kultúrnou pamiatkou. Asi pol hodinu sme si prezerali sídlo našich predkov a čítali si náučné tabule. Výhľad z vrcholovej plošiny bol najmä na severozápad, kde sa v Čachtických Karpatoch belela zrúcanina známeho hradu, v ktorom kedysi úradovala krvavá pani. Po načerpaní informácií o hradisku sme zišli späť k autobusu, aby nás zaviezol o pár dedín ďalej.

     V obci Lúka začína modrá turistická značka smer Tematín. Dedinka ponúkla nášmu zraku ranobarokový kaštieľ zo 17. storočia; dnes sa využíva na školské a rekreačné účely. Idúc dlhšou dolinou si po ľavej strane všímame vysoké skalné útesy; v jednom z nich si nie staroveký, ale dnešný ľud vytvoril kameňolom. Na lúkach popri trase rastie množstvo fialových jesienok a ružovkastých klinčekov. Sem-tam nás pozdraví i bedľa. Medzi najmladších dnešných účastníkov patrí 5-ročná Zojka, jej sesternica Lujza a kamarátka Tamayka. Dievčatá si na kuse dreva všimli zelenú modlivku. Malokarpatskou salámou však dravý hmyz pohrdol. Po hodine chôdze prichádzame na križovatku, kde nám ďalší smer ukazuje vyrezávaná drevená tabuľka s nápisom Starodávna hradná cesta. Tak teda poďme po nej na očakávaný Tematín. Horci tu spolu neboli už 21 rokov. Zrúcanina z 13. storočia pôvodne slúžila ako strážny a signalizačný hrad. Bol súčasťou ochrany severozápadnej časti Uhorska. Patril kráľovi Ľudovítovi I., ktorý ho daroval svojmu čašníkovi Mikulášovi. To bol zrejme najväčší známy tringelt na Slovensku. Neskôr hrad vlastnili Thurzovci. Jadro tvoril hradný palác a mohutná hranolovitá bašta. Do areálu sa vstupuje gotickou bránou, pri ktorej stojí drevený strážca. Samozrejme, že sa bolo treba pri ňom odfotiť. V súčasnosti je celý objekt v rekonštrukcii a navyše tu pátrajú i archeológovia. Používajú pritom snímač, ktorý zapípa, keď sa s ním človek priblíži k nejakému artefaktu. Najčastejšie výskumníci nachádzali črepy a menšie kovové predmety. Na uľahčenie prístupu k miestnostiam na poschodí skonštruovali stavebníci kovové schody. K vstupu do vnútorného nádvoria si bolo treba zakúpiť dvojeurový lístok, ale prehliadka stála zato. Niekoľko zachovalých brán, izieb, množstvo múrov, výklenkov a k tomu dominantná štvorcová bašta. Funguje tu i predajňa suvenírov, ktorá ponúka prospekty, pohľadnice, nápoje a sladkosti. Nebolo sa kam ponáhľať, a tak sme medzi ruinami zotrvali hádam aj hodinu.

     Pokračujúc po turistickej značke máme čiastočné výhľady na vrchy a rozhľadne v Inovci: jedna sa nachádza na Marháte, druhá na Panskej javorine a tretia na vrchole Inovca. Cieľom dnešnej 12-kilometrovej túry je známe rekreačné a lyžiarske stredisko Bezovec. Žiaci základných škôl z nášho mesta sem dlhé roky chodievali na lyžiarske výcviky. Sedem chatiek, kde nádejní lyžiari bývali ubytovaní, stojí dodnes a každá je pomenovaná niektorým slovenským krstným menom, čím sa vytvoril názov niekdajšej piešťanskej firmy CHIRANA. Nás však zaujímala hlavne Šport chata, kde už rozvoniaval chutný guláš z diviny. 64 účastníkov si pochutilo na teplej strave a studených nápojoch. O tretej hodine sme zišli k parkovisku, kde na nás čakal nie jeden, ale hneď dva autobusy. Ten prvý ranný mal technické problémy so zaraďovaním rýchlostí, a tak šofér pohotovo vybavil náhradný spoj. Za 22 rokov existencie turistického klubu sa nám to stalo iba druhýkrát.