Z Kamzíka do Marianky

     Pol stovky turistov z TK Horec sa predposlednú októbrovú sobotu vybralo do Malých Karpát. Ich plánom bolo vystúpiť na vrch Kamzík so známou televíznou vežou a po hrebeni prejsť do pútnickej obce Marianka.

     16-kilometrová túra začala v Bratislave na Kramároch. Ráno nás víta pekné slnečné počasie. Všimneme si ošarpanú budovu nemocnice, potom popri bratislavskej kalvárii stúpame na 439-metrový Kamzík. Prvou zaujímavosťou, ktorú sme počas našej púte stretli, bola trojposchodová drevená rozhľadňa. Vidno z nej veľkú časť nášho hlavného mesta vrátane hradu, Slavína a niekoľkých mostov. Na Kamzíku sa zastavujeme pri televíznej veži, kde si spravíme spoločné fotografie. Ihlanovitá stavba s netradičným architektonickým riešením je vysoká až 194 metrov, bola postavená v roku 1975 a je to najvyššia obytná stavba na Slovensku. Vo výške 70 metrov sa nachádza reštaurácia, ktorá sa raz za päťdesiat minút otočí dokola, takže hostia, kŕmiaci sa špecialitami počas obeda, majú panoramatický výhľad na celé okolie bez toho, aby sa museli čo i len pohnúť. Dnes však kvôli súkromnej akcii bol podnik pre verejnosť zatvorený. Kúsok ďalej na lúke nás však vítajú dva otvorené bufety, kde si doprajeme voňavú kávičku a poponúkame sa prinesenými sladkosťami. Pousmiali sme sa farebnému nápisu na jednom z bufetov: „Vážení zákazníci. Na sekeru dávame len nad 70 rokov v doprovode obidvoch rodičov.“

     Pokračujeme po červenej značke pomenovanej podľa Milana Rastislava Štefánika. Na križovatke pod Chlmcom sme na staršom pni našli zopár hlív ustricových. Iné jedlé hríby, na rozdiel od minulých túr, už nerástli. Zrak i objektívy potešili malebné, avšak jedovaté muchotrávky červené. Kúsok ďalej zo zeme vyčnieval historický hraničný kameň. Mohol mať niekoľko sto rokov. Stretli sme i jazdkyňu na koni. V Malých Karpatoch si prídu na svoje nielen peší turisti, ale aj cyklisti, bežci a ako vidno, i jazdci. Popoludní sa zatiahlo a začalo popŕchať. To nám však nevadilo. Dážď bol jednak veľmi riedky a na chvíľu sme sa schovali v prístrešku na Pánovej lúke, kde sme naše žalúdočné kyseliny nachovali prinesenou stravou.

     Potom sme už začali schádzať do cieľa dnešnej túry, ktorý bol v známej obci Marianka. Toto pútnické miesto je považované za najstaršie v celom bývalom Uhorsku. Jeho tradícia siaha do 14. storočia. Kvôli krásnej prírode, hodnotným kultúrnym pamiatkam a zaujímavej histórii sa tu okrem pútnikov zastavuje i mnoho bežných turistov. V Marianke sa nachádza Bazilika Narodenia Panny Márie, starý kláštor, lurdská jaskyňa, kalvária, rotunda Svätej studne, niekoľko kaplniek a ďalšie sakrálne či historické stavby. My sme si pozreli takmer všetky tieto pamiatky, navštívili sme kostol s krásnou výzdobou, v ktorom sa práve pripravovala svadba. Náučná tabuľa nás poinformovala o bridlicovej štôlni nachádzajúcej sa v Marianskom údolí. Toto staré banské dielo zo 17. storočia bolo na dlhý čas zasypané a znovuobjavili ho iba pred dvadsiatimi rokmi. Našlo sa v ňom banícke náradie a skamenené ulitníky. Niektorí naši turisti ešte navštívili v miestnom kultúrnom dome výstavu hríbov, zapojili sa do súťaže v určovaní druhov húb a jedna naša súťažiaca dokonca vyhrala hubárske pexeso. Bude to pre ňu milá spomienka na návštevu Marianky. V reštaurácii pri sýtych polievkach a iných jedlách sme ukončili dnešnú skutočne zaujímavú poznávaciu túru.