Do tretice na Kubínskej holi

     Druhú februárovú sobotu sa do posledného miestečka naplnený autobus vybral s turistami z klubu Horec do pohoria Oravská Magura. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch návštev tejto oblasti, kedy sme zažili nevľúdne počasie a najmä hmlu, tentoraz bolo na Orave bezoblačno, a tak nielen pešiaci, ale aj lyžiari sa po celý deň mohli pri svojich športových aktivitách vystavovať slnečným lúčom.

     Cesta s jednou prestávkou prebehla rýchlo. Pred Martinom sa k nám pridala turistka zo Žabokriek a s úsmevom prijíma správu, že dnes je medzi nami aj 5-členná sympatická rodinka – tiež zo Žabokriek, ale nad Nitrou. Neskôr počas túry hornonitrianske Žabokrečanky uzavreli s tou turčianskou družbu. Pri Krpeľanoch si všimneme, ako sa vo Váhu plahočí asi tridsať labutí a na okraji lesa si raňajky hladá hrdzavá líška. Po vystúpení z autobusu v sedle Príslop nás prívítal čerstvo napadaný sneh. Takmer tri hodiny trvalo stúpanie neprešľapaným lesným chodníkom, kedy sa vpredu striedali silnejší turisti a vytvárali pre ostatných stopu. Popri Mokradskej holi a Čiernom vrchu prichádzame na hôľnatý masív. Tam na obrovskej planine rastú smreky; tie sú obalené hebkým páperím. Mladšie jedince sa pod ťarchou bielej vaty prehýbajú. Otvára sa nám fantastický výhľad na všetky svetové strany. Nádherné sú najmä zasnežené Roháče a Západné Tatry, vpredu pred nami vystupuje výrazný Choč a za ním sa tiahnu celé Nízke Tatry. Na severe vyčnieva impozantná Babia hora a Pilsko – kopce, ktoré patria do hraničného pohoria Oravské Beskydy. Predseda klubu nám pripomenul, že pod južným svahom Kubínskej hole sa nachádza pamätník obetiam lavíny, ktorá pred niekoľkými desaťročiami zasiahla študentov z Brna pri lyžiarskom výcviku a šiesti z nich to neprežili.

     Väčšina z nás sa zo sedla pod Kubínskou hoľou vydáva dole k chate. Tí zdatnejší sa rozhodli navštíviť ešte 1396-metrový vrch Minčol. Ten sa nachádza v rovnomennej prírodnej rezervácii s vzácnymi pralesovitými porastami. Snehu však na planine bolo dobre vyše metra a takmer každý krok znamenal zaborenie sa jednou nohou (niekedy aj oboma) do hlbokého snehu. 20-minútový výstup by sa iste predĺžil aspoň na dvojnásobok, tak sa napokon výstup na Minčol nekonal. Strmým náučným chodníkom sme preto všetci zišli do chaty. Viaceré informačné panely slovne i obrazovo popisovali zvieratá žijúce v tejto lokalite – medvede, vlky, rysy a líšky. V chate sme si dopriali dlhý oddych a výborné teplé jedlá i nápoje. Ceny polievok od 3,60 do 5,40 eur nám pripomenuli obdobie socializmu, kedy desiatová polievka v bufete „na stojáka“ tiež stála 3,60. Ibaže korún. Za 30 rokov 30-násobné zdraženie.

     Okrem 46 pešiakov bolo dnes medzi nami aj osem lyžiarov, ktorí celý deň zjazdovali či bežkovali v známom stredisku SKI PARK Kubínska hoľa. Nachádza sa tu až deväť zjazdoviek rôznej dĺžky a náročnosti, desať kilometrov upravených bežeckých tratí a mnoho vlekov či lanoviek. Napokon (niektorí rýchlejšie, iní pomalšie) schádzame k chate Koliesko na spodnom konci lyžiarskeho areálu. Na parkovisku nás čaká autobus, v útrobách ktorého dnešnú 13-kilometrovú zimnú túru končíme. Príroda nám dopriala úžasné počasie a nádherné výhľady na slovenské veľhory.