Trojdňovka v Pieninách

     Po dvoch rokoch odkladu sa turisti z klubu Horec po piaty raz mohli vybrať na viacdňovú akciu. Striedajúc slovenské a české prírodné pamiatky padlo tentoraz rozhodnutie na národný park Pieniny. Ten patrí medzi najkrajšie chránené územia na Slovensku. V polovici septembra teda 43 horcov využilo štátny sviatok a nalodilo sa do autobusu, aby spoznali krásy Pienin.

     Deň prvý – Bachledova dolina
     Pohorie s rozlohou 100 km2 leží v Zamagurí na hranici s Poľskom. Ich najznámejším a najnavštevovanejším vrcholom je trojvršie Tri koruny ležiace na poľskej strane pohoria. Atraktívne je i splavovanie hraničnej rieky Dunajec na pltiach. Prvý deň sme však dali prednosť inej lokalite. Z obce Ždiar nachádzajúcej sa na severnej strane Belianskych Tatier stúpame do lesov Spišskej Magury. I napriek zlovestnej predpovedi počasia to nebolo až také strašné. Občas hmla, ale dážď sa nám vyhol. Zato potešilo veľa masliakov, hrabákov a sem-tam sa vyskytol vo vlhkej pôde aj dubák. Cestou obdivujeme najmä Belianske Tatry s ich dominantnými vrchmi Ždiarska vidla a Havran, ktoré sú však kvôli ochrane prírody neprístupné. V blate si všimneme veľkú čerstvú stopu medveďa. Nuž, tieto šelmy sú už hádam všade. Nás je však presila, hlasná vrava ich hádam odplaší. Cez Magurku a Slodičovský vrch prichádzame na Malú poľanu. Je to lyžiarske a rekreačné stredisko nad Bachledovou dolinou. Nachádza sa tu drevený Chodník korunami stromov, kovová rozhľadňa, detské mestečko a lanová dráha, sú tu vrcholové stanice dvoch lanoviek, niekoľko bufetov a chát. Nás zaujme druhá, drevená rozhľadňa, kam je prístup bez poplatku. Štvorposchodová veža s ďalekohľadom ponúka výhľad na Zamagurie a Vysoké Tatry. Po zostupe do Bachledovej doliny si kupujeme upomienkové predmety a v popoludňajších hodinách nás autobus odváža do Haligoviec. Ubytovávame sa v Goralskom dvore. Po šiestich sa rozmiestňujeme do menších chatiek. Na dvore sú umiestnené staré poľnohospodárske stroje značky Slávia. O šiestej hodine nás čaká prvá večera a po nej nám na dobrú náladu vyhrával na harmonike a spieval ľudové piesne náš šofér Dodo Halák.

     Deň druhý – Tri koruny
     Ani dnes predpoveď počasia meteorológom nevyšla, takže namiesto dažďa nás ráno privítal slnečný piatok. Autobusom sa presúvame do obce Červený Kláštor. Jej dominantou je národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov. História jeho vzniku siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi. V 18. storočí prešiel stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad. Obsahuje viaceré hodnotné nástenné maľby. My, žiaľ, nemáme čas na prehliadku kláštora, pretože nás čaká náročná túra. Mostom prechádzame cez Dunajec na poľskú stranu a stúpame k najatraktívnejšiemu miestu dnešnej túry – k skalnému útvaru Tri Koruny. Je to najvyšší a najzaujímavejší vrch tohto pohoria, ležiaci nad ľavým brehom Dunajca. Na južnej strane je päť skalných veží, ktorých steny sú okolo 100 metrov vysoké a majú podobu koruny. Z najvyššej veže Okraglica je uchvacujúci pohľad do strmín. Na samotnom vrchole je vyhliadková galéria pre 15 osôb. Zaplatíme vstupné 1,50 eur a po kovových mostíkoch a rebríkoch sa dostávame hore na vyhliadkovú plošinu. Fotenie nemá konca-kraja. Z výšky obdivujeme vlniaci sa Dunajec hlboko v doline. Pokračujúc lesnou cestou k zrúcanine Pieninského hradu ochutnávame čučoriedky a černice. Na hrade sa okrem niekoľkých múrov zachovala aj vodná priekopa. Čaká nás ešte ďalší výhľadový vrchol Sokolica. Tá je po Troch korunách druhým najpopulárnejším štítom Pienin. Jeho skalné steny klesajú kolmými zrázmi k rieke. Značkované výstupové chodníky sú na niektorých úsekoch zabezpečené kotvením. Vrcholová plošina je kvôli bezpečiu ohradená kovovým zábradlím. Zo Sokolice je fantastický výhľad na meandre Dunajca, ktorý sa kľukatí ako had a miestami sa jeho tok mení aj o 180 stupňov. V ňom plávajú početné plte s pasažiermi. V jednej z nich sú i traja naši turisti, ktorí pred náročným výstupom dali prednosť plavbe. My si po strmom zostupe zo Sokolice pár minút počkáme na kompu, ktorá nás za jedno euro prevezie na slovenskú stranu. Všetci sa schádzame v chate Pieniny a po naplnení žalúdkov goralskými špecialitami sa autobusom presúvame k ubytovniam.

     Deň tretí – Vysoké Skalky
     A je tu sobota. Pobaliť veci, zjesť posledné raňajky, urobiť rozlúčkovú fotografiu pred reštauráciou a vyraziť na poslednú túru. Dnes to bude hrebeň Malých Pienin, ktorý sa nachádza východne od včerajších Troch korún. Prvou zastávkou sú Haligovské skaly, kde nás zaujme väčšie skalné okno. Pokračujeme otvoreným nezalesneným terénom, ktorý nám ponúka výhľady na celý hrebeň. V chatke Rabštín si doprajeme teplú kávu a studené pivko, vystúpame na nevýrazný kopec Šľachovky a ľavou nohou po poľskej a pravou po slovenskej strane kráčame východným smerom na Vysoké Skalky. Na vrchol vedie poriadne strmá, a dnes i zablatená cestička. Hore vo výške 1050 metrov sa nachádza bezpečnostným zábradlím ohradená vyhliadková plošina, z ktorej sa naskytá nádherný výhľad na slovenskú i poľskú stranu. Okrem hlavných vrchov Pienin odtiaľ možno obdivovať štíty Vysokých i Západných Tatier, celý chrbát Belianskych Tatier či známu Babiu horu. Keďže pred nami sa sem vybrali aj dva autobusy ďalších turistov, tlačíme sa na plošine, vyhýbame sa jeden druhému a opatrne sa obchádzame. Posledná etapa dnešnej trasy vedie po rozľahlých lúkach, ktorú sú posiate fialovými jesienkami.
     Keďže nám zostali ešte tri hodiny času, rozhodneme sa navštíviť Starú Ľubovňu. Niekto zavíta do skanzenu ľudovej architektúry, niekto do múzea zbraní a asi tretina účastníkov sa rozhodla pre prehliadku Ľubovnianskeho hradu. Zrekonštruovaná rozsiahla stavba z 13. storočia sa vypína nad mestom a dodáva mu čarovný kolorit. Jeden a pol hodinová podrobná prehliadka nám priniesla množstvo zaujímavých informácií nielen o histórii objektu, ale i o živote šľachty. Raritou bolo, že po oficiálnej prehliadke so sprievodcom si každý mohol celý areál pozrieť ešte raz, a to individuálne, bez akýchkoľvek obmedzení a navyše bez zákazu fotografovania. To v iných zámkoch zrejme nezažijete. Najkrajší výhľad bol z 30-metrovej strážnej veže, kde v stredoveku väznili Mórica Beňovského.

     Spolu sme za tri dni prešli 46 kilometrov a vystúpali 2400 výškových metrov. Počas trojdňového pobytu bolo väčšinou pekné počasie, ktoré nám spolu s malebnou pieninskou prírodou poskytlo neopakovateľné zážitky.