Výstup na Poľanu

14.5.2022

Trasa A : Stavianisko - Kalamárka (dolný a horný okruh) - Vrchdetva (rázcestie) - horský hotel Poľana - sedlo Priehybina - Poľana - Katruška (výhľad) - hotel - vodopád Bystré - Bystré (Vrátka).
Parametre trasy A :  Dĺžka 21 km, prevýšenie 1260 m, náročná túra. Čas chôdze: 8 hodín.

Trasa B : Stavianisko - Kalamárka (dolný a horný okruh) - Vrchdetva (rázcestie) - horský hotel Poľana - vodopád Bystré - Bystré (bez výstupu na Poľanu).
Parametre trasy B :  Dĺžka 17 km, prevýšenie 880 m, náročnejšia túra. Čas chôdze: 5,5 hodiny.

Lokalita : Poľana

Popis :
   Poľana - pomerne malé, ale najvyššie sopečné pohorie Slovenska. Predstavuje silne narušenú formu zvrstvenej sopky, stratovulkánu. Ide o kalderu, ktorá vznikla eróziou pôvodného kráteru. Najvyšší vrchol pohoria Poľana má 1458 metrov. Pekný výhľad na celú kalderu je z miesta Katruška, ktoré sa nachádza 1 kilometer od vrcholu.
   Kalamárka - chránený prírodný výtvor. Ochrana eróziou rozčleneného čela andenzitového prúdu vo forme skalných stien, komínov a veží. Je tu i cvičný horolezecký terén, v blízkosti je horáreň so súkromnými chatkami. Zo skál je pekný výhľad južným smerom.
   vodopád Bystré - chránený prírodný výtvor. Ochrana 23 metrov vysokého vodopádu tvoreného prepadom Bystrého potoka cez skalnú andezitovú stenu. Jeden z najmohutnejších príkladov svojho druhu na vulkanitoch Západných Karpát.

Doprava : Vlastným autobusom. Odchod o 5:45 zo sídliska Šípok, o 6:00 od železničnej stanice.
Cena : členovia 9 €, nečlenovia 11 €.
Autobus pôjde cez Malé Uherce, Hornú Ves a Žarnovicu.

Odhlasovanie, prihlasovanie a informácie na čísle 0944 902 380 (Ľubo Mazán).
Ak sa náhodou nedovoláte, pošlite esemesku alebo mail (lu@wing.sk).
Peniaze môžete posielať aj na účet: SK83 0900 0000 0050 7489 9023
Do poznámky uveďte mená a priezviská turistov a miesto nástupu do autobusu.

Na akcii môžete zaplatiť za ďalšiu túru, ktorá bude 4.6. - Výstup na Krížnu. Cena: 9/11 eur.

MAPA     FOTOGRAFIE



Po stopách medveďov


     Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov. Či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája? To píše vo svojej známej básnickej skladbe Detvan štúrovec Andrej Sládkovič. Na návštevu tejto krásnej časti Slovenska sa v strede mája vybrala stovka turistov z klubu Horec.

     Dva autobusy doviezli milovníkov prírody pred deviatou hodinou za mesto Detva do lokality Stavianisko. Tu za slnečného počasia začíname svoju 21-kilometrovú túru. Tá nie je náročná ani tak svojou dĺžkou, ale celkovým prevýšením 1260 metrov. Prvým prírodným úkazom, ktorý nás zaujal, bola Kalamárka. Je to chránený prírodný výtvor pozostávajúci z mnohých užších vysokých andezitových skál. Poľana je totiž sopečené pohorie a stuhnuté lávové prúdy vytvorili bizarné bralá, komíny a veže. Kalamárka je síce prírodná rezervácia, ale pre horolezcov platí výnimka, takže tu majú svoj cvičný terén. Niekoľko desiatok pavúčich mužov sme aj stretli; buď si nacvičovali lezenie, zlaňovanie alebo novými skobami zaisťovali cesty do výšin. I náš najmladší účastník – 7-ročný Adamko – si vyskúšal, ako sa lezie po takmer kolmej skale. My sme prešli spodným i horným okruhom rezervácie. Fascinujúce bralá rozpukané a rozčlenené zubom času vytvárali v niektorých úsekoch doslova labyrinty. Okruhmi nás sprevádzali náučné panely s podrobnými informáciami nielen o prírode, ale aj o bohatých archeologických nálezoch.

     Prechádzame okolo horárne a súkromných chatiek, oddychujeme na lúke, ktorá je posiata žltým peľom a ten pri zadutí vetra vytvára priam zlatú hmlu. Peľ padá väčšinou zo smrekov a tento rok je ho nielen v lesoch, ale aj v mestách nadmerne veľa. Sem-tam prebehne okolo nás srnka alebo laň. Každý zrejme počul o nedávnom napadnutí niekoľkých ľudí medveďmi, a to zrovna v lokalite, kde sa práve nachádzame. Nás je dnes 99 a na takú tlupu organizovaných jedincov z čeľade homo sapiens si ani najväčší slovenský dravec netrúfne. Medvede po uvedomení si našej presily zostali radšej schované v hustom lese; videli sme však niekoľko odtlačkov ich mohutných láb v mäkkej pôde.

     Na poludnie prichádzame k horskému hotelu Poľana. Gigantická stavba je zatvorená, funguje iba menší bufet bez možnosti dať si nejaké teplé jedlo. Doplníme si aspoň prevádzkové tekutiny, na lavičkách pred hotelom načerpáme sily z prinesených zásob a pokračujeme prudším stúpaním na vlastný vrchol Poľany. Ten sa nachádza vo výške 1458 metrov nad morom a počas výstupu treba prekonať lúku s bažinami. Tá je vybavená drevenými mostíkmi, takže do riedkeho bahna sme sa nezabárali. Všade naokolo rastie množstvo sýtožltého záružlia močiarneho, vyskytujú sa tu i chránené rastliny. Ešte prekonať posledné výškové metre a ocitáme sa na Poľane. Vrchol je zarastený stromami, nie je z neho výhľad. O kilometer ďalej sa však nachádza vyhliadka Katruška. A tá nám ponúka nádherný pohľad severným smerom. Vidíme veľkú časť zasnežených Nízkych Tatier s Ďumbierom a Chopkom, v pozadí dokonca vytŕča vysokotatranský Kriváň. Náš zrak skúma aj obrovskú okrúhlu kalderu, čo je pozostatok krátera, ktorý vznikol pradávnym výbuchom vulkánu. Z druhej strany vyhliadky vidíme podpolianske lazy a malebné políčka nad Hriňovou. Niektoré turistky si výhľad ešte vylepšili vyšplhaním sa na telekomunikačný vykrývač, ktorý sa vypínal nad spomínaným horským hotelom.

     Do cieľa v obci Bystré-Vrátka schádzame popri vodopáde Bystrô. Je to chránený prírodný výtvor, ktorý vznikol prepadom Bystrého potoka cez skalnú andezitovú stenu. Vytvoril sa tak 23-metrový kaskádovitý vodopád patriaci k najmohutnejším a najkrajším na vulkanitoch Západných Karpát. Foteniu nie je konca-kraja. Onú prepadnutú stenu opatrne zdolávame po niekoľkých kovových rebríkoch. Potom už menej náročným terénom schádzame k cieľu, kde sa s nami lúčia pasúce sa ovečky i koníky. Pobyt v nádhernej krajine, živá i neživá príroda, krásne počasie a výhľady v nás zanechali hlboké dojmy.