Prvýkrát na Pustom hrade

     I keď individuálne už mnohí turisti ruiny stredovekého hradu nad Zvolenom navštívili, turistický klub Horec po prvýkrát zorganizoval zájazd na toto niekdajšie rozsiahle panstvo a súčasné archeologické nálezisko. Možno mnohí nevedia, že Pustý hrad bol svojho času najväčší nielen na Slovensku, ale aj jeden z najväčších v Európe.

     Na okraji Zvolena, na ľavej strane rieky Hron sa nachádza rekreačné stredisko Pod Haputkou. Tu začínala poslednú aprílovú sobotu naša menej náročná 13-kilometrová túra za poznaním histórie. Už zrána pri vystupovaní z autobusu sme spozorovali loviace bociany, volavky, ale i sýtožlté záružlie močiarne obľubujúce vlhké pôdy. Po náučnom chodníku, ktorý celkovo obsahuje vyše 20 informačných panelov, stúpame k vyhliadke. Je to sústava skál zabezpečená zábradlím, odkiaľ je pekný výhľad nielen na stredoslovenské mesto a rieku Hron, ale aj na protiľahlé pohoria. Niektoré vrcholy sú ešte zasnežené. Samotný Pustý hrad, ktorý vznikol v 12. storočí a rozkladá sa na vŕšku, má dve samostatné časti: dolný a horný hrad. Oba sú v rozsiahlej rekonštrukcii. Okolie je vyčistené, pôvodné múry sa spevnili a pribudli nové, nainštalované boli lavičky, altánky a stoličky z kmeňov. Zaujali nás drevené sochy panovníkov, ktorí tu pred deväťsto rokmi vládli. V hornej časti sme obdivovali základy stredovekého paláca a obrovskú zbernú cisternu vody hlbokú desať metrov, kam stekala dažďová voda prefiltrovaná cez štrk. Na dne murovanej nádrže sa našli drevené a kožené predmety, padnuté krčahy, vedrá i mince. Na rozľahlom terasovitom nádvorí sa nachádzali hospodárske budovy. Spracovávali sa tu kovy, vyrábali kostené predmety. Najstaršie archelogické nálezy pochádzajú ešte z doby kamennej a hlavne z doby bronzovej. Medzi objavenými predmetmi sú hroty kopijí a šípov, šperky, keramika, úžitkové kovové predmety lužickej kultúry, postriebrené mince, ozdobné spony, drevené nádoby. V areáli sú vystavené modely historických zbraní (napríklad vrhač kameňov) a je tu aj jedno delo s hlavňou vyzdobenou ornamentmi a nápismi. Trošku nehistoricky pôsobí meteorologická stanica obohnaná drôteným plotom. Na najvyššej kóte hradného kopca stoja zvyšky mohutnej obytnej veže.

     Po preskúmaní rozsiahleho územia si oddýchneme na lavičkách pri južnej vstupnej bráne. Pokračujeme náučným chodníkom do sedla Vráta a odtiaľ k Červenému medokýšu. Je to prameň minerálnej vody známy viac ako dvesto rokov. Neúnavne cvrčí z kovovej rúrky blízko miesta, kde sa do Hrona vlieva bezmenný potôčik. Podľa vyzrážaného železa sa nazýva aj červená voda. V blízkom okolí je najmenej 12 podobných kyseliek a vo Zvolenskej kotline vyše 30. Tento medokýš je však hodnotený najvyššie. Obsahuje sodík, vápnik a horčík, blahodárne teda pôsobí na zdravie človeka, najmä na krvný tlak. Nad prameňom, ku ktorému vedú schodíky, je postavený prístrešok. Zvolenčania si sem chodia naberať minerálnu vodu do desiatok plastových fľiaš. I my sme si postáli v rade, kým si príchodzí nenaplnili svoje nádoby a neodviezli ich autami domov. Popri štýlových chatách sa blížime späť k nášmu autobusu. Na druhom brehu Hrona zaregistrujeme poriadne „vybývaný“ činžiak a hlasný krik domorodých obyvateľov. Pripomenulo nám to niektoré obydlia na našej Nábrežnej ulici. Jožko by určite aj túto zvolenskú bytovku veľmi rýchlo zrovnal so zemou.

     Keďže chaty ani reštaurácie nablízku neboli, po príchode posledných turistov nasadáme do autobusu a už o tretej popoludní prichádzame späť do rodného mesta. Sprcha, jedlo a večer hor sa na námestie trošku si vychutnať aj kultúru.