Horci zdolali trilógiu výhľadových vrchov

     Vyše pol stovky turistov z TK Horec sa druhú novembrovú sobotu vybralo za ideálneho jesenného počasia do Strážovských vrchov. Ich cieľom bolo vystúpiť na trojicu zaujímavých výhľadových vrchov: Vlčinec, Sokol a Košecký hradný vrch. Spomenuté kopce sa týčia neďaleko Hornej Poruby a Košeckého Podhradia. Naša 14-kilometrová spoznávacia túra začína od autobusovej zastávky nad Hornou Porubou. Ráno nás víta prekrásnym neskoro jesenným počasím, čo znamená slnko, bezoblačno a ďaleké výhľady bez oparu. Prvým naším cieľom je zdolať skalnatý tajomný Vlčinec. Po modrej tvarovej značke sa poľnou cestou vydávame do osady Smrčkovci učupenej pod majestátnym Vlčincom. Začíname strmo stúpať úzkou dolinkou do malého sedielka, odkiaľ sa nám naskytá pohľad na blízky vrcholový hrebeň. Za pár minút stojíme na najvyššom bode tohto majestátneho kopca. Pred nami sa nám otvára interesantný výhľad na Sokol, neďaleký skalnatý Vápeč, ale aj na vzdialenejší Strážov, Homôľku nad známym lyžiarskym strediskom a ďalšie strážovské vrcholy. Za vynaloženú námahu si tu doprajeme takmer hodinovú prestávku.

     Po zápise do návštevnej knihy začína veľmi strmý zostup na lúky nad Iliavkou, po ktorých schádzame do osady Štyri Lipy. Po krátkej prestávke sa vydávame po opravenej miestnej komunikácii do osady Háj. Dedinka má svoje čaro, nešpatia ju architektonické skvosty modernej doby či necitlivé zásahy človeka do pôvodného prostredia. Z križovatky značiek pokračujeme po žltej, sprvu cez lúky, ďalej lesom až na križovatku ciest pod západným svahom Sokola. Tu stretávame početnú skupinu turistov z topoľčianskeho klubu Žochár. Navzájom sa zdravíme, prehodíme zopár slov a začíname strmo stúpať na vrchol Sokola. Konečne prichádzame hore. Na vrcholovej plošine turisti z okolia vybudovali ohnisko so sedením a nainštalovali schránku s knihou. Výhľady východným smerom nám ponúkajú už navštívený Vlčinec, Hoľazne a naše východzie miesto Hornú Porubu. Taktiež vidíme Košecký hrad, ktorý je posledným cieľom dnešnej túry. Za pohľadom na Považie sa presúvame kúsok na západ k okraju rúbaniska, odkiaľ vidíme Ilavu, Dubnicu a na obzore vápencové Vršatecké bralá a celý hraničný hrebeň Javorníkov. Rovnako ako na Vlčinci, aj tu si po zápise do vrcholovej knihy doprajeme takmer hodinový oddych a spravíme si spoločné foto.

     Po dostatočnej regenerácii síl sa vraciame späť na križovatku ciest a okolo chatovej osady Sokol pokračujeme do Malého Košeckého Podhradia. Spleťou uličiek prichádzame k rázcestiu TIM Košecký hrad, čo je odbočka, kde sa napojíme na starú hradnú cestu. Po nej stúpame popod bývalé severné múry hradu k predsunutému opevneniu. Tu sa cesta prudko stáča a ďalej pokračuje do priestoru hradnej brány. Z hradu sa do dnešných dní zachovalo len niekoľko múrov. V časoch stavovských nepokojov totiž v Uhorsku plánovala skupina sprisahancov na tomto hrade uväzniť cisára Leopolda I., čo sa však onen pán dozvedel, prikážuc zbúrať zlodušské dúpä do poslednej priečky. Agilné cisárske vojsko nehodlalo odviesť polovičatú prácu a pevnosť rúcalo celý rok. Súčasníkom sa z nej preto zachovalo skutočne veľmi málo. Napriek tomu pozornému oku neujdú násypy či priehlbiny dokumentujúce obvodovú hradbu, palác, nádvorie, bránu a vežu. Z miesta, kde stála hlavná veža, sa nám otvára pekný výhľad do údolia. Z magického hradného vrchu zostupujeme do Malého Košeckého Podhradia, kde v miestnej krčme pri pivku a iných dobrotách hodnotíme dnešnú túru známkou výborná.