Zľadovatený Vyšehrad

     Po štvrtý raz v tomto roku sa turistickému klubu Horec podarilo do posledného miestečka naplniť zájazdový autobus. Po Strážovských vrchoch, Tribči a Oravskej Magure sa prvú marcovú sobotu vybralo 51 turistov do pohoria Žiar. Nachádza sa tam prírodne i historicky zaujímavý vrch Vyšehrad.

     Zo sedla Vyšehradné, ktoré leží na ceste do Martina za Nitrianskym Pravnom, sa o deviatej hodine začíname uberať poľným chodníkom. Obchádzame elektrický ohradník, ktorý ohraničuje súkromnú farmu a dostávame sa k hranici lesa. Tam začína národná prírodná rezervácia Vyšehrad. Predmetom ochrany je vápencový masív s lesostepnou vegetáciou, zriedkavými druhmi hmyzu a významným archeologickým náleziskom, o čom nás informujú viaceré náučné tabule. V minulosti bola táto lokalita známa i výskytom chráneného druhu motýľa jasoňa červenookého. Strmý chodník lesom je mierne zasnežený, čo by nebol až taký problém, keby sa pod snehom nenachádzal ľad. Zľadovatelá cestička však spôsobovala účastníkom nemalé problémy. Šmyky, pády a sklzy aj 5-6 metrov dozadu prinútili ľudí stúpať veľmi opatrne, použiť kovové mačky, prichytávať sa konárov, nekráčať po nebezpečnom chodníku, ale po svahu, v istých úsekoch dokonca ísť po všetkých štyroch končatinách. Námaha sa však vyplatila a po výstupe na 829-metrový Vyšehrad sa nám zo skalnatého masívu ponúkol krásny výhľad na okolité pohoria. Najlepšie bolo vidieť Veľkú Fatru so známymi vrchmi ako Tlstá, Ostrá, Krížna či Lysec. Najmenej hodinu sme pobudli na skalách, porobili množstvo záberov a z ďalších náučných tabúľ sa dozvedeli čo-to o histórii tejto oblasti. Vďaka svojej výhodnej polohe sa Vyšehrad stal miestom záujmu viacerých kultúr, vrátane Keltov a Slovanov. Na vrcholovej plošine sa zachovali pozostatky osídlenia z mladšej doby kamennej, kedy sa tu nachádzalo rozsiahle hradisko. Množstvo nálezov sa spája aj s bronzovou dobou a ľudom Lužickej kultúry. V ranom stredoveku bolo hradisko prebudované na drevený hrad s mohutným opevnením. Jeden z informačných panelov upozorňuje aj na výskyt medveďa hnedého; žiaľ, dnes sme nemali šťastie stretnúť tohto milého maškrtného tvora :-)

     Po poriadnom oddychu a vychutnaní si pohľadov do diaľav schádzame na križovatku, kde sa k našej červenej značke napája Čertova dolina vedúca do Nitrianskeho Pravna. Po stopách čertov sme však pred pár rokmi už išli, takže pokračujeme ďalej po hrebeni Žiaru. 10-centimetrová vrstva snehu teraz nerobí žiadne problémy, pretože kráčame takmer po rovine a nie je tu ani ľad. Asi kilometer nad dedinou Nedožery, kde bol cieľ dnešnej 13-kilometrovej túry, si všimneme nevysoký kopček s kovovým dvojkrížom. Okolo sú lavičky a stoly, zrejme sa tu konávajú nejaké náboženské obrady. Dáme foto aj tu a potom ešte pri ohrade s tromi krásnymi tmavými koňmi. Prikŕmime ich trávou, pohladkáme a schádzame do Nedožier, kde na terase reštaurácie čakáme pri teplých nápojoch na posledných horcov. Práve tu prebieha oslava päťdesiatky, dnu sme sa preto nedostali a neboli nám dopriate ani jedlá. Nevadí, dojeme svoje kaloricky bohaté chleby so salámou či paštétou, poponúkame sa sladkosťami a o druhej hodine vyrážame na cestu domov.