Babia hora zdolaná z poľskej strany

     Turistický klub Horec organizuje akcie nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch. I tam sú zaujímavé pohoria, pekné jaskyne, tajomné hrady a výhľadové kopce. Milovníci prírody z Partizánskeho a okolia najčastejšie navštevujú Čechy a Rakúsko, občas Maďarsko a Poľsko. Druhú júlovú sobotu sa dva autobusy vybrali do posledne menovaného štátu, aby doviezli turistov k Lipnickému sedlu, ktoré je pár desiatok kilometrov za slovensko-poľskou hranicou. Cieľom bol výstúp na 1725-metrový hraničný vrch Babia hora.

     Vrchol sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a zároveň v Babiogorskom Parku Narodowom na poľskej strane. Je najvyšším vrchom Oravských Beskýd a zároveň sa považuje za najsevernejší bod Slovenska.. Prechádza ním štátna hranica. My sme sa mu vydali v ústrety zo strediska Przelecz Krowiarki. Na vstup do národného parku bolo treba zaplatiť poplatok, čo pre dospelých činilo 7 zlotých. Eurá nebrali, našťastie sa dala použiť platobná karta. Našich 85 turistov sa rozdelilo na dve skupiny. Tí zdatnejší išli po modrej značke k chate Markowe Szczawiny, kde si dopriali kávičku či nanuk. Kúsok od chaty sa pásla nebojácna srnka a vystavovala sa fotoaparátom návštevníkov. Po občerstvení a návrate ku križovatke sme začali stúpať náročným strmým chodníkom s názvom Perc Akademikow priamo k vrcholu. 550-metrové prevýšenie v skalnatom teréne zdolávame pomocou reťazí a stúpačiek. Druhá skupina išla po menej príkrom hrebeni, odkiaľ bol po celý čas nádherný výhľad, najmä z plošiny Sokolica. Ako vieme, sever Poľska ohraničuje Baltské more a z tejto vyhliadky boli viditeľné biele plachty plávajúcich plachetníc. Bolo to veľmi pôsobivé.

     Okolo poludnia sa všetci stretávame na vrchole, spoločne sa fotíme s klubovou i slovenskou vlajkou a na slnečnej pláni pobudneme hádam aj hodinu a pol. Dnes sa tu pohybuje naozaj veľa turistov, možno až dvesto. Okrem poľštiny a slovenčiny je počuť aj češtinu, maďarčinu a angličtinu. Na najvyššom bode sa nachádza kovový kríž, turistický smerovník a niekoľko pamätníkov. Nad nami lietajú krkavce a na kameňoch sa vyhrievajú jašteričky. Medzi kameňmi kvitnú skalné ruže. Z vrcholu je krásny kruhový výhľad. Vidíme Vysoké Tatry i Roháče, a to netradične zo severnej strany, ďalej kostrbatý Choč, ba v diaľke sa dajú rozoznať aj Nízke Tatry s Kráľovou hoľou a Ďumbierom. Na druhej strane sa zase rozprestiera rozsiahla poľská krajina, väčšinou rovinatá. Z výšky hľadíme aj na Oravskú priehradu a jej Slanický ostrov, na ktorom sa v interiéri kostola nachádza galéria ľudového umenia venovaná téme „Tradičná ľudová plastika a maľba“. Na ostrove žil spisovateľ a dejateľ Anton Bernolák. Čo sa týka samotnej Babej hory, na jej úpätí sa vyskytuje mnoho močiarov a rašelinísk, ktoré sú charakteristické pre celú oblasť Oravských Beskýd. Je tu aj množstvo prameňov a na poľskej strane i menšie plieska.

     Po dokonalom vychutnaní si prírodných krás schádzame k východziemu miestu, aby nás naše dva autobusy odviezli najprv k motorestu Rieka. Niekto si dal dobré jedlo, iný si zakúpil syrové špeciality alebo upomienkové predmety. Kúsok od motorestu sa na mieste bývalého kameňolomu nachádza Šútovské jazero, v ktorom si zopár našich turistov zaplávalo a zmylo zo seba celodenný pot i prach.