Náročný prechod Roháčmi

     Až na tretí pokus sa vydarila návšteva Západných Tatier, kde mali turisti z klubu Horec naplánované zdolať najvyšší vrch hlavného hrebeňa tejto časti Vysokých Tatier – Baníkov. Prvé dva termíny prekazila predpoveď dažďa a búrok. Prvý septembrový piatok počas štátneho sviatku doviezol autobus vyše päťdesiat turistov na parkovisko Pod Spálenou, kde pre horcov začala najnáročnejšia tohtoročná túra.

     Hlavná skupina vystúpila od parkoviska k Roháčskemu vodopádu, ktorý má výšku 23 metrov. Vytvára ho Studený potok a za sekundu ním pretečie 900 litrov vody. Potom sa bolo treba dostať do Baníkovského sedla a odtiaľ už strmo stúpať na 2178-metrový Baníkov. Počasie bolo doobeda slnečné, neskôr sa trochu zamračilo. Vrchol ponúkal nádherný výhľad na celé Západné Tatry s Plačlivým a Ostrým Roháčom, na severozápade sa vypínala Babia hora a ďalšie vrchy, ktoré sme v minulosti už navštívili. Baníkov má okrem prívlastku „Kráľ Roháčov“ aj ďalší, ktorý hovorí o jeho nebezpečnosti. Volajú ho i „Zradný krásavec“, pretože každoročne na ňom vyhasne priemerne jeden ľudský život. Náročný je najmä zostup východným smerom cez Hrubú kopu a Tri kopy. Naši turisti však dvojtisícový vrch bez problémov zvládli a žiadnu obetu veľhorám nepriniesli. Možno i preto, že do vysokohorského terénu nechodia v sandálkach... Z Troch kôp sa dostali do Smutného sedla, odtiaľ zišli k Ťatliakovej chate. Po občerstvení čakala na milovníkov Tatier dlhá chôdza po asfaltke naspäť k parkovisku Pod Spálenou. Kedysi na tomto úseku premávali elektrické vláčiky, dnes treba nudnú cestu prejsť peši. Tí, ktorí absolvovali celú túto trasu, prekonali úctyhodné prevýšenie takmer 1400 metrov.

     Ďalšia skupina turistov, ktorá mala pred Baníkovom rešpekt, sa namiesto neho rozhodla navštíviť Roháčske plesá. Sú štyri, majú ľadovcový pôvod a sú poukladané terasovite jedno nad druhým. Okolo nich sa vyskytuje vzácna flóra a fauna. Nezriedka môžete kúsok nad plesami stretnúť kamzíkov, svišťov, ba i orlov skalných. V samotných horských jazerách zase plávajú kačacie rodinky. Aj horci obdivujúci plesá sa napokon dostali k Ťatliakovej chate, ktorá okrem drahých jedál a nápojov ponúka aj vedľa ležiace Ťatliakove jazero.

     No a posledná skupinka horcov išla úplne iným smerom a namiesto hlavného hrebeňa Roháčov dala prednosť bočným chodníčkom. Okolo známej chaty Zverovka sa dostali do sedla pod Osobitou. Osobitá je nádherný hôľnatý kopec porastený množstvom chránených rastlín. Výstup na vrchol nie je kvôli ochrane prírody dovolený. Šestica teda pokračuje kŕmiac sa malinami, čučoriedkami a brusnicami na hraničný vrch Lúčna. Cestou si fotí poriadne veľké medvedie hovienka a v blate odtlačené šľapy. Na vrchole Lúčnej stretáva troch diaľkošľapov, ktorí sa rozhodli v rámci projektu Via Slovakia prejsť vyše 1800 kilometrov a spoznať všetky zákutia Slovenska. Vedie ich rodák z Kolačna Slavo Duchovič. Zatiaľ majú v nohách 880 kilometrov. Po ukončení akcie plánujú rekordmani spracovať dokumentárny film a premietnuť ho okrem iného i v panaromatickom kine v Partizánskom. Po rozlúčke s trojicou stúpajú horci po slovensko-poľskej hranici na vrch Rákoň a cez Látanú dolinu sa vracajú späť k parkovisku. Výkon hodný zmienky sa podaril nášmu turistovi Antonovi z Návojoviec, ktorý na spomínaný Rákoň vyniesol nielen svojich sedem a pol krížikov, ale aj strojček na podporu srdcovej činnosti. Ďalší náš člen Michal zase pomohol malej návštevníčke Tatier, ktorej sa rozpadli vibramy, takže ju niekoľko kilometrov niesol na pleciach. Príroda nám dnes dopriala pekné počasie, veľkolepé výhľady a zaujímavé zážitky v našich veľhorách.