Horci po Vážskej cyklomagistrále

     Turistický klub Horec zorganizoval už piatykrát po sebe hromadné cykloturistické podujatie. Tentokrát cieľom cyklistov bolo prejsť časť Vážskej cyklomagistrály. Táto najstaršia cyklotrasa na Slovensku prechádza štyrmi krajmi – Nitrianskym, Trnavským, Trenčianskym a Žilinským – a vyznačené úseky majú celkovú dĺžku takmer 250 kilometrov.

     Tak ako pred rokom, presne tretiu júnovú sobotu o pol siedmej ráno sa schádza štyridsiatka cyklistov a deväť pešiakov na parkovisku pri bývalej výškovej budove ZDA. Prvou úlohou bolo naložiť bicykle rôznych značiek do pristaveného cyklobusu SAD. Po polhodine nakladania vyrážame na hodinovú púť k hraničnému priechodu Vlársky priesmyk s Českou republikou. Odjakživa tadiaľ viedla dôležitá komunikačná tepna cez Biele Karpaty a koncom 19. storočia, ešte za cisára pána, tu postavili železnicu z Uherského Brodu do Trenčianskej Teplej. Išlo o prvé železničné spojenie medzi Slovenskom a Moravou.

     Pár minút po ôsmej hodine prichádzame do východzieho bodu našej cyklotúry. Nasleduje vykladanie bicyklov, krátka príprava a o pol deviatej vyrážame na 70-kilometrovú púť. Po pár desiatkach metrov opúšťame štátnu cestu, odbočením doprava nastupujeme na luxusnú vyasfaltovanú magistrálu. Tá vedie popri riečke Vlára a popri železnici. Nasleduje rovnomerné klesanie, lúky, aj tienisté lesíky – jednoducho pohoda. Jeden úsek prechádzajúci Horným Srním síce vedie po miestnej komunikácii, no motorová premávka na nej je minimálna. Už po desiatich kilometroch šliapania prichádza pokušenie v podobe sympatického cyklobufetu. Je otvorený a my máme chuť dať si kávu, niektorí aj nejaké to pivko, respektíve iné ponúkané dobroty. Po občerstvení prechádzame najzaujímavejším úsekom cyklotrasy. Cesta sa kľukatí, dobre vidieť rieku Váh, objavujú sa veľmi pekné scenérie. Najviac nás upúta pohľad na zrúcaninu kláštora Skalka. Nachádzajú sa tu dva významné objekty, a to kostolík a kláštor niekdajšieho opátstva sv. Beňadika na Veľkej Skalke, kde žili v 10. a 11. storočí pustovníci sv. Svorad a Beňadik. Ďalším objektom je barokový kostol na Malej Skalke.

     Po krátkej prestávke prechádzame popod strmú skalnú stenu slúžiacu na tréning skalolezcov. To sa už pomaly blížime ku Trenčínu, kde sa nám naskytá pekný pohľad na Trenčiansky hrad. Tu sa dá odbočiť do mesta, my však pokračujeme po pravej strane Váhu málo frekventovanou uličkou poza záhradky opäť na oficiálnu cyklocestu. Úsek po Nové Mesto nad Váhom je vedený po priamke, a to po veľmi dobrom asfalte, kde nehrozia žiadne výtlky. Kilometre celkom rýchlo ubiehajú. Po ľavej strane máme umelý Biskupský kanál, po pravej strane polia a výhľad na kopčeky Bielych Karpát. Cestou sa zastavujeme na dlhšiu prestávku v kempingu Rybníky. Po regenerácii síl pokračujeme opäť po dokonalom povrchu cyklocesty k Novému mestu nad Váhom. Tu si spravíme zachádzku do rekreačného strediska Zelená Voda. Stredisko ponúka počas letnej sezóny možnosť kúpania, stravovania, nachádza sa tu i kemp. Dvaja naši účastníci vyskúšajú aj príjemnú vodu jazera na očistu spoteného tela. Po návšteve strediska sa vraciame späť a pokračujeme opäť po vynikajúcom povrchu do Piešťan. Po ľavej strane vidíme na hrebeni Považského Inovca hrad Tematín, ktorý sme navštívili minulý rok v rámci podujatia Deň s Horcom. Pred Piešťanmi sa zastavujeme pri novom odpočívadle s mapkou a cykloservisným stojanom. Na naše slovenské pomery niečo nevídané. Do cieľa to už máme len na skok. V Piešťanoch vyjdeme pri Kolonádovom moste. Chodník pokračuje tesne pri vode, je úzky a zdieľaný s chodcami. Tu musíme ísť opatrne. Do podoby peknej cyklocesty sa opäť rozšíri až za ďalším mostom. Po chvíli prichádzame k Lodenici a k vodnej nádrži Sĺňava. Tu už naše fantastické putovanie Považím končí. Za zmienku stojí výkon nášho člena Miša, ktorý sa vo večerných hodinách vrátil z Piešťan do Partizánskeho na bicykli, čím si trasu predĺžil až na 150 kilometrov.

     Kým cyklisti spoznávali Považie zo sedadiel svojich dvojkolesových tátošov, deväť pešiakov sa za krásneho slnečného počasia dalo doviezť do Skalky nad Váhom. Za obcou sa v skalách nachádza kláštor. Je to najstaršie pútnické miesto na Slovensku, jeho história siaha až do 11. storočia. Spája sa so životom pustovníkov Andreja-Svorada a Beňadika, ktorí na tomto mieste nejaký čas žili. Kláštor pozostáva z dvoch objektov. Svätyňa sv. Andreja-Svorada a Beňadika je postavená na Malej Skalke, z ktorej bol sv. Beňadik zhodený do Váhu. Na Veľkej Skalke sú pozostatky benediktínskeho opátstva a kláštora z roku 1224. Pozreli sme si spolu so sprievodcom budovu kláštora, Beňadikovu jaskyňu, kaplnku, i podzemné priestory s betlehemom. Prešli sme sa po náučnom chodníku. Z jedného panela sme sa dozvedeli, ako dostala rieka Váh svoje meno. Kedysi viedlo pôvodné koryto inak ako dnes po regulácii, rieka sa kľukatila, doslova blúdila. Keďže „blúdivý“ sa po latinsky povie vagus, historický názov Váhu bol Waag. Krajinu v jej stredovekej podobe sme si mohli pozrieť aj na starej mape vyobrazenej na jednej náučnej tabuli. Zaujímavá bola tiež prehliadka 60-metrov dlhej voľne prístupnej Opatovskej jaskyne.

     Druhou zastávkou pešiakov bol hrad Beckov. Ten sa vypína na vysokom vápencovom brale nad obcou. Hrad s areálom je národnou kultúrnou pamiatkou. Spomína ho už Anonymova kronika z 12. storočia. Archeologický výskum potvrdil, že najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. Požiar, ktorý v objekte vypukol v 18. storočí, zničil väčšinu budov a od tej doby je Beckov opustený. V súčasnosti sa rekonštruuje. Hodinovou prehliadkou nás sprevádzala fundovaná sprievodkyňa. Navštívili sme hradnú kaplnku, západný i východný palác, zachovalé miestnosti s dobovým nábytkom, riadom, i spoločenskými hrami. Raritou bolo, že na hrade sa v čase jeho najväčšej slávy nachádzalo až 17 vysunutých toaliet. V piešťanskej Lodenici, kde sme sa napokon stretli s cyklistami a kde sa kvôli vodárskym pretekom nachádzalo obrovské množstvo ľudí, fungovala jediná toaleta, a to pre všetky existujúce pohlavia.