Horci na Malej a Veľkej Peci

     Nevysoké pohorie Malé Karpaty rozprestierajúce sa na západe Slovenska skrýva v sebe množstvo prírodných krás. Ide najmä o vápencové útvary ako sú skalné brány a okná, závrty, škrapy či jaskyne. Prvú októbrovú sobotu sa plný autobus turistov z Partizánskeho a okolia vydal do severnej časti tohto pohoria na návštevu dvoch chránených prírodných pamiatok – Malej a Veľkej Pece.

     Nenáročná 14-kilometrová túra po Karpatoch začína v obci Prašník. Po náučnom chodníku sa dostávame k prvému dnešnému cieľu, k Malej Peci. Je to súbor pieskovcových skál, ktorého dominantou je mohutná skalná brána. Dá sa do nej dostať predným a zadným vchodom, ba dokonca i otvorom zhora. Okolie má mierne pralesovitý charakter, lemujú ho i krásne tvarované staré borovice. Prelezieme bránou, vyštveráme sa na neďaleké skaly, pofotíme prírodu. Pár kilometrov chôdze a prichádzame k ďalšej prírodnej pamiatke – k Veľkej Peci. Tentoraz ide o voľne prístupnú 15-metrov hlbokú jaskyňu. Miesto je zároveň i významnou archeologickou lokalitou; našli sa tu predmety a fosílie z obdobia staršej doby kamennej, teda spred vyše 10.000 rokov. Medzi kostrové nálezy patria i zvyšky mamutov.

     Po oddychu pokračujeme k Barónovmu hrobu. Albert von Wattenwyl pochádzal zo šľachtickej rodiny, ktorá žila v kúrii v Borovciach pri Piešťanoch. V lesoch mala rodina letohrádok. Bol vypálený Nemcami koncom druhej svetovej vojny. Barón zomrel mladý a je pochovaný v milovanom lese v blízkosti letohrádku. Kamenný pomník obkolesuje kovový plôtik a je tu aj pamätný kríž. Od hrobu je iba na skok k ďalšiemu zaujímavému miestu, k Orlím skalám. Prírodnú rezerváciu tvoria vápencové bralá, v okolí rastú vzácne vápnomilné rastliny, ktorým vyhovuje teplo. V skalách vidíme dažďovou vodou vytvorené krasové útvary nazývané škrapy, čo sú diery, priehlbiny a kanáliky v rozpustnom vápenci. Z Orlích skál je pekný výhľad na zvyšok Malých Karpát s ich najvyšším vrchom Záruby. Ďaleko na horizonte boli vidieť i naše štyri veterné elektrárne. Potom sa už po náučnom chodníku vraciame späť do Prašníka, kde si doprajeme občerstvenie v miestnej krčmičke.

     Pekný slnečný jesenný deň by bolo škoda ukončiť odchodom domov ešte pred druhou hodinou. Autobus nás teda odváža do Brezovej pod Bradlom a vyvezie nás až na horné parkovisko pod mohylu Milana Rastislava Štefánika. Tá sa nachádza na vrchu Bradlo v pohorí Myjavská pahorkatina. Po 15-tich rokov tak znovu navštevujeme toto významné miesto slovenskej histórie. Mohyla postavená z bieleho spišského travertínu bola navrhnutá známym architektom Dušanom Jurkovičom. Hlavnou časťou terasovitej stavby je krypta, kde je pochovaný Štefánik spolu s ďalšími tromi spoluletcami, ktorí zahynuli počas pádu lietadla pri Bratislave. Milanovo srdce a mozog sú zabalzamované a uložené osobitne. Iné dôležité orgány sa nedochovali. Do krypty nie je žiaden prístup. Štyri zvislé obelisky s výškou 12 metrov symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia. Počas komunistickej diktatúry, kedy bol náš diplomat, generál a minister v nemilosti, mohyla celé desaťročia chátrala. Až po novembrovej revolúcii došlo k jej rozsiahlej rekonštrukcii. My sa odfotíme na schodoch tejto unikátnej stavby, popozeráme si okolie a cez vyhliadkovú skalu schádzame do Dolných Košarísk. Tam končí naša dnešná poznávacia túra. Spolu sme v dvoch pohoriach nachodili 17 kilometrov, no najmä navštívili miesta s historickým, archeologickým a prírodným významom.