Po prvýkrát na hrade Divín a Halič

     Horci toho za svoju 23-ročnú históriu pochodili naozaj veľa, ale malebnú zrúcaninu hradu Divín a krásne zrekonštruovaný zámok Halič zatiaľ nenavštívili. Stalo sa tak až tento rok, a to počas prvej májovej soboty, ktorá nás napriek predpovedi potešila slnečným počasím.

     Opäť do posledného miestečka naplnený autobus zaviezol milovníkov prírody na stredné Slovensko, kde sa nachádza menej známe vulkanické pohorie Ostrôžky. Nemá síce ani veľkú dĺžku, nedosahuje ani nedozierne výšavy, ale je lákavé peknou prírodou a viacerými historickými pamiatkami. Vrchovinový reliéf má charakter náhornej planiny. 53 horcov sa nechalo priviezť do obce Divín, vedľa ktorej sa nachádza známe rekreačné stredisko a priehrada Ružiná. Popri rozľahlom kaštieli a kostole Všetkých svätých, kde si odfotíme nádhernú výzdobu, stúpame na menší vápencový vŕšok. Na ňom odpočívajú ruiny hradu Divín. Hrad aj s podhradím sú písomne doložené v roku 1329. V druhej polovici 17. storočia po týždňovom obliehaní sa majiteľ hradu Imrich III. vzdal. Cisárske vojsko stavbu vyplienilo a vyhodilo do vzduchu; odvtedy je v ruinách. V súčasnosti sa však hrad rekonštruuje a prebieha tu archeologický výskum. Pozrieť sme si mohli viacero zachovalých miestností a pivnice, kde sa ukrývali netopiere. Jeden prekvapený jedinec poletoval v podzemí dlhšiu dobu, a nie a nie vyletieť von otvorom. Zrejme mu celkom dobre nefungovala wifina. Na hradnom nádvorí bolo vystavené menšie delo, ale i stredoveké mučiace nástroje ako škripec, klada a dereš. Skúmaniu ruín sme venovali približne hodinu.

     Krásnou májovou prírodou plnou farieb a vôní pokračujeme v chôdzi krajinným celkom Ostrôžky. Cez sedlo Žiar sa dostávame na rázcestie Sedem chotárov. Stojí tu väčší prístrešok s lavičkami, nachádza sa tu schránka s vrcholovou knihou, aj menšia sakrálna stavba. Po oddychu a nakŕmení hladných žalúdkov postupne prichádzame do dedinky Stará Halič. V hniezde na elektrickom stĺpe sedí bociania matka na vajciach. Vo výškach poletujú ďalšie bociany, dokopy ich je hádam aj deväť. Za obcou nás zaujme cestný smerovník, na ktorom je pri šípke smerujúcej doprava napísané: „Praha 8 km“. Niektorí z nás ani netušili, že stovežaté hlavné mesto Česka má v našej krajine svojho menovca. Po prejdení 16 kilometrov prichádzame do cieľa v obci Halič. Na kopci stojí nádherne zrekonštruovaný Haličský zámok. Jeho počiatky siahajú do 12. storočia a pôvodne slúžil ako hrad. Neskôr ho prestavali na šľachtické sídlo. Jeho súčasťou je baroková fontána, park s pergolou a plastika. Za socializmu to bola ošarpaná budova, dnes honosný štvorhviezdičkový hotel s možnosťou prehliadky väčšiny vnútorných priestorov. Nám stačilo pozrieť si pekne upravené nádvorie so sochami, živým plotom a červeným kobercom. Práve sa tu totiž odohráva svadba. Nevestu so ženíchom priviezol na oslavu koč ťahaný koníkmi.

     Dnešnú turisticko-poznávaciu akciu končíme v kultúrno-spoločenskom centre Zbrojica. Žlto namaľovaná budova vyniká vežičkou s drevenou vyhliadkovou plošinou. Centrum vybudoval známy herec a humorista Jožo Pročko, rodák z Haliče. Okrem reštaurácie je v budove i divadielko pre deti a možnosť ubytovania. Objednávame si pizze, ktoré nám Pročko osobne nosí na stôl. Zaujíma sa, odkiaľ sme prišli a vysvetľuje, že v Malých Kršteňanoch má pokrvných príbuzných. V rozhovore o turistike sa pochváli, že minulý rok zdolal Kriváň. Dalo mu to vraj zabrať a počas túry schudol dve kilá. Samozrejme, že nechýba ani jeho typický humor. Navrhol nám tykanie, porobil si s nami selfie, spomenul, že v dedine založil historické múzeum, ktoré nám rád ukáže. Po hodine zábavy a hurónskeho smiechu však musel odísť na nejaké stretnutie a jeho návratu sme sa už nedočkali. Tak či tak nás dnes milo prekvapila ako zrúcanina hradu Divín, tak i pekne upravená dedinka Halič s malebným zámočkom.