Náročná túra v Malej Fatre

     Predpoveď počasia na poslednú májovú sobotu bola priaznivá, takže výbor TK Horec nemusel do poslednej chvíle čakať, či akciu kvôli dažďu presunúť alebo nie, ako to bolo v predošlých prípadoch. Na pláne bol totiž náročný výstup na mohutný vápencový vrch Suchý. Obtiažnosť túry spočívala najmä v stúpaní a klesaní, a to o 1240 metrov. Našťastie budú po ceste dve horské chaty, kde si môžeme doplniť stratenú energiu sýtym pokrmom.

     Pred deviatou hodinou vystupujeme z autobusu v Nezbudskej Lúčke, kde začína dnešná 20-kilometrová túra. Teplé slnečné počasie vládlo po celý deň, tak sme si hneď zrána pofotili slnkom ožiarený hrad Strečno vypínajúci sa na vápencovom brale. Ten sme však nenavštívili, pretože naším cieľom bol Starhrad, nazývaný aj Varín. Vychádzame naň popri menšej kalvárii. Prvé zmienky o tomto hrade, postavenom na ochranu považskej cesty, siahajú do 13. storočia. Nálezy na hradnom kopci dokladajú osídlenie lokality už v dobe laténskej, teda 450 rokov pred n. l. Počas archeologického výskumu sa našli bronzové i keramické artefakty. V roku 2017 bol hrad zapísaný medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Jeho ruiny sú v súčasnosti rekonštruované; i my sme videli brigádnikov, ako usilovne domurovávali to, čo zub času počas stáročí ohlodával. Na hradnom nádvorí nás víta kopa kameňov a pred nimi ceduľka: „Pomôžte nám a vyneste hore jeden kameň.“ Náš maskot Mišo nelenil, schytil 35-kilový balvan a vyteperil ho po drevenom rebríku na poschodie. Odtiaľ bol pekný výhľad do doliny, najmä na meandre Váhu. Rieka sa tu stáča až o 180 stupňov.

     Po dvoch hodinách stúpania prichádzame na Chatu pod Suchým. Na občerstvenie sa teplými polievkami a čapovaným pivkom si treba vystáť poriadne dlhý rad. Turistov je dnes všade ako maku. Po oddychu stúpame strmým chodníkom na najvyšší bod dnešnej trasy. Naokolo kvitnú oneskorené fialky, prvosienky, potešíme sa i krásnej modrej farbe horca Clusiovho. Okolo poludnia prichádzame na vrch Suchý, ktorý dosahuje výšku 1468 metrov. Na jeho severnom svahu sa rozkladá rovnomenná národná prírodná rezervácia s lesnými spoločenstvami miestami až pralesovitého rázu a so vzácnym živočíšstvom. Zapisujeme sa do návštevnej knihy a vychutnávame si výhľady na okolité kopce. Na východ od nás sa na hlavnom hrebeni Malej Fatry nachádza Malý Kriváň, v diaľke vidíme Martinské hole a Krížnu s vysielačmi, vedľa je Choč a na juhu sa rozprestiera celý hrebeň Veľkej Fatry. I keď Kráľovu hoľu sme dnes nenavštívili, ba nebolo ju ani vidieť, predsa len sme si zaspievali krásnu slovenskú pieseň Na Kráľovej holi. Do kultúrnej vložky prispela chvíľkou poézie aj turistka Gabika, ktorá všetkým precítene zarecitovala svoju báseň o prírode. Odmenili sme ju potleskom.

     Kým tí najvytrvalejší si trasu ešte predĺžili a došli na vrch Stratenec, či dokonca až na čiastočne zasnežený Malý Kriváň, väčšina sa pustila nepríjemne strmým a štrkovým chodníkom k chate na Kľačianskej Magure. Tá patrí k najdostupnejším horským zariadeniam v Turci, je tu ubytovanie pre 30 osôb a jej okolie poskytuje krásne ďaleké výhľady. Nás chata potešila mnohými druhmi teplých jedál. Po zaslúženom oddychu schádzame do Turčianskych Kľačian, kde končí náš ôsmy tohtoročný zájazd. Ten deviaty bude zaujímavý najmä pre cyklistov, pretože je naplánovaná 68-kilometrová považská cyklotrasa z Vlárskeho priesmyku do Piešťan.